DOI article:
Cidlinská, Libuša: Tabulʹové malʹby v Sásovej
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0110
102
nou. Avšak podanie blízkej architektúry v per-
spektívnej skratke mu ešte robí ťažkosti.
Wagner zaraduje sásovského maliara do ban-
skobystrického okruhu a v oltáři sv. Heleny
a Egídia vidí vyvrcholenie jeho ambícií. Dom-
nieva sa však, že sásovský maliar nevychádzal
priamoi z obrazov tamojšieho oltára sv. Barbo-
ry, ale že sa podriadil Cranachovmu a Altdor-
ferovmu štýlu.8 Považuje ho za jedného z ve-
dúcich maliarov banskobystrickej dielne a před-
pokládá, že obrazy vznikli asi v rokoch 1515—
1516, čo možno akceptovat ako hornú hranicu,
lebo roku 1517 vznikol oltář v Jazernici, ktorého
autor vychádzal podlá Wagnera z maliarskeho
okruhu sásovského oltára.
V čase, keď Wagner písal svoju štúdiu, poíz-
návanie podunajského umenia bolo ešte v začiat-
koch. Majster obrazov oltára sv. Barbory, ako
sme uviedli inde,9 vychádzal z diela Albrechta
Dürera, od ktorého podunajské maliarstvo pře-
vzalo celý rad motívov, predovšetkým z jeho·
grafických listov. Autor jazernických obrazov,
takisto jeden z maliarov Podunajskej školy, vy-
šiel z diela Albrechta Altdorfera10 nezávisle od
sásovského majstra a je teda len samozřejmé, že
jeho výtvarný přejav má vela spoločného so sá-
sovským. Vzhladoím na to, že maliarske diela
Podunajskej školy sa na Slovensku zachovali len
ojedinele (oltáře v Sásovej, Jazernici, v šariš-
ských Lipanoch, tabula z Dúbravice,11 obraz
Mettercie v Rožňave a napokon obojstranný
obraz z Krásnej Horky12), zdá sa nám, hoci to
dnes nie je možné dokázat, že maliari tohto prú-
du pracovali na Slovensku predovšetkým v ob-
lasti stredoslovenských banských miest, kam sa
dostávali zrejme na základe jestvujúcich ob-
chodných spojení s Podunajskom.
Maliar sásovského oltára sv. Heleny a Egídia
bol podlá nášho názoru umelec, ktorý svoje ma-
liarske školenie nadobudol priamo v domovině
podunajského slohu. Bol s ním obeznámený dolsť
podrobné, najmá — ako správné uvádza Wag-
ner — s dielom Lucasa Cranacha staršieho. Cra-
nach, tento prvý maliar podunajského slohu,
opúšťa Viedeň už roku 1504 a odchádza do Wit-
tenbergu. Vzhladom na tieto okolnosti a na ma-
liarsku techniku obrazov sa nám vidí, že sásov-
ské obrazy vznikli najneskoršie v prvej polovici
druhého desaťročia 16. storočia. Ich autor bol
nadaný maliar, možno potulný umelec, ktorý na
Slovensku zanechal právě toto jediné svoje zná-
me dielo. Získané poznatky vedel přetavit v oso-
bitý, pósobivý a umělecky přesvědčivý přejav.
POZNÁMKY
1 Akad. maliarka Alžběta Darolová, ktorá restauro-
vala malby na obidvoch oltároch, uvádza v reštaurá-
torskom protokole oltára sv. Heleny a Egídia z r. 1972,
že obidve predely maloval ten istý maliar, avšak od-
lišnou technikou a spósobom malby.
2 Egídius bol podlá legendy Aténčan, ktorý sa ako
pustovník utiahol do južného Francúzska, kde ho ži-
vila srnka. Raz pri polovačke šíp zasiahol miesto
srnky Egídia, čo· viedlo k jeho odhaleniu. Na prosbu
vizigotského krála Wambu založili v Provence kláš-
tor, ktorý po ňom nazvali St. Gilles. Podlá Zlatej le-
gendy, v středověku velmi rozšírenej, Egídius vymod-
lil pre cisára Karela Velkého· odpustenie hriechov.
Keďže panovník na sásovskom oltáři má na krku re-
ťaz radu Zlatého runa, maliar chcel zrejme znázornit
cisára, od ktorého stredovekí vládcovia obvykle odvo-
dzovali svoj póvod. Podlá legendy Egídius vzkriesil
aj mrtvého syna kniežaťa z Nimes. Po pustovníkovej
smrti roku 720 sa pomaly začal rozšiřovat jeho kult.
Už od 11. storočia sa konali púte k jeho hrobu a v
středověku mu zasvatili celý rad kláštorov a kostolov
(u nás napr. farský kostol v Bardejove). Znázorňovali
ho obvykle v benediktínskom ruchu.
3 Podlá legendy, keď cisár Konštantín roku 313
zrovnoprávnil křesťanstvo, aj jeho matka cisárovná
Helena stala sa křesťankou a náboženstvo horlivo
podporovala. Našla vraj i kříž, na ktorom zomrel
Kristus. Konštantín dal potom v Jeruzaléme postavit
chrám Božieho hrobu a ďalšie kostoly. Podlá legendy
Chosroes II., keď roku 614 dobyl Jeruzalém a chrám
zničil, kříž odniesol ako kořist. Po víťazstve roku 627
cisár Heraklius doniesol kříž nazad do· Jeruzaléma, kde
ho potom slávnostne uložili v obnovenom chráme.
4 Pojem „podunajský sloh“ zaviedol roku 1842
Theodor Frimmel pri posudzovaní dizertačnej práce
J. Μ. Friedländera o Albrechtovi Altdorferovi. Nes-
koršie následovali ojedinělé state, resp. výstavy vě-
nované Altdorferovi alebo iným významným předsta-
vitelům tohto směru. Celu širokú, no dosial nespraco-
vanú problematiku tohto javu ukázala výstava Ume-
nie Podunajskej školy v St. Floriane a Linci roku 1965.
Popři iných autoroch sa ním zapodieval predovšet-
kým Alfred Stange najmä vo velkom prehladnom die-
le Malerei der Donauschule, 2. preprac. a rozšír. vyd.
München 1971.
5 RADOCSAY, D.: A kôzépkori Magyarország tábla-
képei. Budapest 1955, s. 168.
6 WAGNER, V.: Neskorogotická tabulová malba
nou. Avšak podanie blízkej architektúry v per-
spektívnej skratke mu ešte robí ťažkosti.
Wagner zaraduje sásovského maliara do ban-
skobystrického okruhu a v oltáři sv. Heleny
a Egídia vidí vyvrcholenie jeho ambícií. Dom-
nieva sa však, že sásovský maliar nevychádzal
priamoi z obrazov tamojšieho oltára sv. Barbo-
ry, ale že sa podriadil Cranachovmu a Altdor-
ferovmu štýlu.8 Považuje ho za jedného z ve-
dúcich maliarov banskobystrickej dielne a před-
pokládá, že obrazy vznikli asi v rokoch 1515—
1516, čo možno akceptovat ako hornú hranicu,
lebo roku 1517 vznikol oltář v Jazernici, ktorého
autor vychádzal podlá Wagnera z maliarskeho
okruhu sásovského oltára.
V čase, keď Wagner písal svoju štúdiu, poíz-
návanie podunajského umenia bolo ešte v začiat-
koch. Majster obrazov oltára sv. Barbory, ako
sme uviedli inde,9 vychádzal z diela Albrechta
Dürera, od ktorého podunajské maliarstvo pře-
vzalo celý rad motívov, predovšetkým z jeho·
grafických listov. Autor jazernických obrazov,
takisto jeden z maliarov Podunajskej školy, vy-
šiel z diela Albrechta Altdorfera10 nezávisle od
sásovského majstra a je teda len samozřejmé, že
jeho výtvarný přejav má vela spoločného so sá-
sovským. Vzhladoím na to, že maliarske diela
Podunajskej školy sa na Slovensku zachovali len
ojedinele (oltáře v Sásovej, Jazernici, v šariš-
ských Lipanoch, tabula z Dúbravice,11 obraz
Mettercie v Rožňave a napokon obojstranný
obraz z Krásnej Horky12), zdá sa nám, hoci to
dnes nie je možné dokázat, že maliari tohto prú-
du pracovali na Slovensku predovšetkým v ob-
lasti stredoslovenských banských miest, kam sa
dostávali zrejme na základe jestvujúcich ob-
chodných spojení s Podunajskom.
Maliar sásovského oltára sv. Heleny a Egídia
bol podlá nášho názoru umelec, ktorý svoje ma-
liarske školenie nadobudol priamo v domovině
podunajského slohu. Bol s ním obeznámený dolsť
podrobné, najmá — ako správné uvádza Wag-
ner — s dielom Lucasa Cranacha staršieho. Cra-
nach, tento prvý maliar podunajského slohu,
opúšťa Viedeň už roku 1504 a odchádza do Wit-
tenbergu. Vzhladom na tieto okolnosti a na ma-
liarsku techniku obrazov sa nám vidí, že sásov-
ské obrazy vznikli najneskoršie v prvej polovici
druhého desaťročia 16. storočia. Ich autor bol
nadaný maliar, možno potulný umelec, ktorý na
Slovensku zanechal právě toto jediné svoje zná-
me dielo. Získané poznatky vedel přetavit v oso-
bitý, pósobivý a umělecky přesvědčivý přejav.
POZNÁMKY
1 Akad. maliarka Alžběta Darolová, ktorá restauro-
vala malby na obidvoch oltároch, uvádza v reštaurá-
torskom protokole oltára sv. Heleny a Egídia z r. 1972,
že obidve predely maloval ten istý maliar, avšak od-
lišnou technikou a spósobom malby.
2 Egídius bol podlá legendy Aténčan, ktorý sa ako
pustovník utiahol do južného Francúzska, kde ho ži-
vila srnka. Raz pri polovačke šíp zasiahol miesto
srnky Egídia, čo· viedlo k jeho odhaleniu. Na prosbu
vizigotského krála Wambu založili v Provence kláš-
tor, ktorý po ňom nazvali St. Gilles. Podlá Zlatej le-
gendy, v středověku velmi rozšírenej, Egídius vymod-
lil pre cisára Karela Velkého· odpustenie hriechov.
Keďže panovník na sásovskom oltáři má na krku re-
ťaz radu Zlatého runa, maliar chcel zrejme znázornit
cisára, od ktorého stredovekí vládcovia obvykle odvo-
dzovali svoj póvod. Podlá legendy Egídius vzkriesil
aj mrtvého syna kniežaťa z Nimes. Po pustovníkovej
smrti roku 720 sa pomaly začal rozšiřovat jeho kult.
Už od 11. storočia sa konali púte k jeho hrobu a v
středověku mu zasvatili celý rad kláštorov a kostolov
(u nás napr. farský kostol v Bardejove). Znázorňovali
ho obvykle v benediktínskom ruchu.
3 Podlá legendy, keď cisár Konštantín roku 313
zrovnoprávnil křesťanstvo, aj jeho matka cisárovná
Helena stala sa křesťankou a náboženstvo horlivo
podporovala. Našla vraj i kříž, na ktorom zomrel
Kristus. Konštantín dal potom v Jeruzaléme postavit
chrám Božieho hrobu a ďalšie kostoly. Podlá legendy
Chosroes II., keď roku 614 dobyl Jeruzalém a chrám
zničil, kříž odniesol ako kořist. Po víťazstve roku 627
cisár Heraklius doniesol kříž nazad do· Jeruzaléma, kde
ho potom slávnostne uložili v obnovenom chráme.
4 Pojem „podunajský sloh“ zaviedol roku 1842
Theodor Frimmel pri posudzovaní dizertačnej práce
J. Μ. Friedländera o Albrechtovi Altdorferovi. Nes-
koršie následovali ojedinělé state, resp. výstavy vě-
nované Altdorferovi alebo iným významným předsta-
vitelům tohto směru. Celu širokú, no dosial nespraco-
vanú problematiku tohto javu ukázala výstava Ume-
nie Podunajskej školy v St. Floriane a Linci roku 1965.
Popři iných autoroch sa ním zapodieval predovšet-
kým Alfred Stange najmä vo velkom prehladnom die-
le Malerei der Donauschule, 2. preprac. a rozšír. vyd.
München 1971.
5 RADOCSAY, D.: A kôzépkori Magyarország tábla-
képei. Budapest 1955, s. 168.
6 WAGNER, V.: Neskorogotická tabulová malba