DOI Artikel:
Bořutová, Dana: Úvahy o slovenskej pamätníkovej tvorbe rokov 1945-1980
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0126
14
Družbacký, Μ. Koscelanský, J. Svoboda, J. Va-
lachovič, 1972—1974) a početnými zariadeniami
prevádzkovej vybavenosti.
Památníky situované v urbanizovanom pro-
středí majú po ideovo-obsahovej stránke obdob-
ný ciel’ ako památníky umiestnené vo voïnej
prírode. Odlišný je však spósob podania základ-
nej idey. Zatial čo volné krajinné prostredie,
širšia prírodná scenéria, meradlo, linie a rytmus
krajinných útvarov evokujú zváčša uplatnenie
jednoduchého, výrazného, čitatelného obrysu,
monumentálně pósobiaceho lapidárneho tvaru
schopného ovládat širšie okolie, determinuje he-
terogénne urbanizované prostredie špecifickým
spósobom aj priestorovo-formový koncept pa-
mátníka. Zohladňovanie charakteru prostredia
aj z hladiska různorodosti či jednoliatosti jeho
architektonického výrazu a jeho architektonic-
ko-výtvarnej povahy, citlivé zvažovanie potreb-
nej miery súzvučnosti s okolím, ako aj potreb-
nej tvarovej odlišnosti, nevyhnutnej pre čita-
telnosť a zrozumitelnosť diela sú podmienkou
vzniku kvalitného diela.
Tak ako v krajině, aj v urbanizovanom pro-
středí je základným faktorom stvárnenia diela
architektonický koncept. Je to dané základnou
vlastnosťou architektonickej tvorby, totiž orga-
nizáciou priestoru. Architektonický koncept
usporadúva priestorové vztahy, stavia pevný
dominantný tvarový prvok, nachádza potřebné
resp. vhodné meradlo, do určitej miery je schop-
ný v znakovo-symbolickej rovině tlmočiť obsah.
Urbanizované prostredie svojím komornějším
charakterom (ktorý je daný meradlom, členi-
tosťou, funkciami městského priestoru a podob-
né) si v porovnaní s prírodnou krajinou vo váč-
šine prípadov vynucuje dóraznejšie uplatnenie
výtvarného prvku voči architektonickému.0 Pa-
mátníkové dielo v urbanizovanom prostředí
zváčša nemá také široké možnosti měnit okolitý
priestor ako v niektorých prípadoch památníkov
v krajině. Zvlášť u prevažne sochársky poňatého
památníka či pomníka komornejšieho charakeru
obmedzujú sa tieto možnosti na volbu najvhod-
nejšieho kompozičného bodu v „hotovom“ prie-
store námestia a podobné, a na případné úpravy
najbližšieho okolia památníka pomocou zelene,
resp. na menšie terénne úpravy.7
Príkladom tu móžu slúžiť početné figurálně
pomníky s jednotlivou postavou partizána, oslo-
boditela, kultúrnohistorickej osobnosti alebo
so symbolickou postavou ženy, niekedy riešené
aj vo forme súsoší, aké v povojnovom období
vznikali v našich mestách a viac či menej ús-
pěšně riešili problémy vyznenia obrysu a hmoty
pomníka v zafixovaných už priestorových
a funkčných vzťahoch (Bardejov, Bratislava, Ila-
va, Krupina, Mošovce, Nitra, Partizánske, Prie-
vidza, Šala, Žilina a ďalšie).
Pokial ide o výrazové prostriedky, prejavuje
sa u památníkov v urbanizovanom prostředí —
obdobné ako u památníkov v krajině — stále
výraznejšie snaha o vzájomnú interakciu s pro-
středím. Plastická zložka upúšťa od širokéj epic-
kej interpretácie a konkretizácie : často využívá
symbolickú vyjadrovaciu rovinu. V záujme pros-
te j, lakonickéj řeči nahrádza celok detailom.
V snahe o maximálnu čitatelnosť a zrozumitel-
nosť pracuje s prostými, čistými líniami a ob-
jemami, čo ju zbližuje s tendenciami súčasnej
architektonickej tvorby.
Památník SNP v Novákoch (soch. T. Kavecký,
1964) je riešený ako typ figurálneho sochárske-
hc památníka. Silná tvarová štylizácia figúr člení
hmotu vo výrazných velkorysých líniách a ob-
jemoch, navodzuje monumentálny účinok a za-
chovává přitom jasnú čitatelnosť, zrozumitelnosť
formy.
Památník SNP v Martine (arch. L. Beisetzer,
soch. L. Snopek, 1964) je situovaný na náměstí
pulziujúcom životným ruchom. Charakterizujú
ho jednoduché, pravoúhlé tvary — 5 m vysoký
pylón nesie sochársku kompozíciu, ktorú tvoria
zdvihnuté ruky zvierajúce pušky (do výšky 6,5
m). Celok pósobí jednoduchým, úderným doj-
mom.
Památník SNP na náměstí vo Zvolene (arch.
J. Lacko, soch. J. Kulich, 1974) volí pre svoje
vyjadrenie taktiež výrazný, architektonizovaný
sochársky tvar jednoduchých obrysov, ktorý
obohacuje figurálnym reliéfom. Na betonóvej
podkladovej doske sa vypíná sokel, ktorý zá-
roveň představuje porisko veïkej valašky. V
hmotě jej ostria sa nachádza vyhíbenina s relié-
fom (5 postáv) znázorňujúcim podporu ludu bo-
jovníkom v SNP.
Družbacký, Μ. Koscelanský, J. Svoboda, J. Va-
lachovič, 1972—1974) a početnými zariadeniami
prevádzkovej vybavenosti.
Památníky situované v urbanizovanom pro-
středí majú po ideovo-obsahovej stránke obdob-
ný ciel’ ako památníky umiestnené vo voïnej
prírode. Odlišný je však spósob podania základ-
nej idey. Zatial čo volné krajinné prostredie,
širšia prírodná scenéria, meradlo, linie a rytmus
krajinných útvarov evokujú zváčša uplatnenie
jednoduchého, výrazného, čitatelného obrysu,
monumentálně pósobiaceho lapidárneho tvaru
schopného ovládat širšie okolie, determinuje he-
terogénne urbanizované prostredie špecifickým
spósobom aj priestorovo-formový koncept pa-
mátníka. Zohladňovanie charakteru prostredia
aj z hladiska různorodosti či jednoliatosti jeho
architektonického výrazu a jeho architektonic-
ko-výtvarnej povahy, citlivé zvažovanie potreb-
nej miery súzvučnosti s okolím, ako aj potreb-
nej tvarovej odlišnosti, nevyhnutnej pre čita-
telnosť a zrozumitelnosť diela sú podmienkou
vzniku kvalitného diela.
Tak ako v krajině, aj v urbanizovanom pro-
středí je základným faktorom stvárnenia diela
architektonický koncept. Je to dané základnou
vlastnosťou architektonickej tvorby, totiž orga-
nizáciou priestoru. Architektonický koncept
usporadúva priestorové vztahy, stavia pevný
dominantný tvarový prvok, nachádza potřebné
resp. vhodné meradlo, do určitej miery je schop-
ný v znakovo-symbolickej rovině tlmočiť obsah.
Urbanizované prostredie svojím komornějším
charakterom (ktorý je daný meradlom, členi-
tosťou, funkciami městského priestoru a podob-
né) si v porovnaní s prírodnou krajinou vo váč-
šine prípadov vynucuje dóraznejšie uplatnenie
výtvarného prvku voči architektonickému.0 Pa-
mátníkové dielo v urbanizovanom prostředí
zváčša nemá také široké možnosti měnit okolitý
priestor ako v niektorých prípadoch památníkov
v krajině. Zvlášť u prevažne sochársky poňatého
památníka či pomníka komornejšieho charakeru
obmedzujú sa tieto možnosti na volbu najvhod-
nejšieho kompozičného bodu v „hotovom“ prie-
store námestia a podobné, a na případné úpravy
najbližšieho okolia památníka pomocou zelene,
resp. na menšie terénne úpravy.7
Príkladom tu móžu slúžiť početné figurálně
pomníky s jednotlivou postavou partizána, oslo-
boditela, kultúrnohistorickej osobnosti alebo
so symbolickou postavou ženy, niekedy riešené
aj vo forme súsoší, aké v povojnovom období
vznikali v našich mestách a viac či menej ús-
pěšně riešili problémy vyznenia obrysu a hmoty
pomníka v zafixovaných už priestorových
a funkčných vzťahoch (Bardejov, Bratislava, Ila-
va, Krupina, Mošovce, Nitra, Partizánske, Prie-
vidza, Šala, Žilina a ďalšie).
Pokial ide o výrazové prostriedky, prejavuje
sa u památníkov v urbanizovanom prostředí —
obdobné ako u památníkov v krajině — stále
výraznejšie snaha o vzájomnú interakciu s pro-
středím. Plastická zložka upúšťa od širokéj epic-
kej interpretácie a konkretizácie : často využívá
symbolickú vyjadrovaciu rovinu. V záujme pros-
te j, lakonickéj řeči nahrádza celok detailom.
V snahe o maximálnu čitatelnosť a zrozumitel-
nosť pracuje s prostými, čistými líniami a ob-
jemami, čo ju zbližuje s tendenciami súčasnej
architektonickej tvorby.
Památník SNP v Novákoch (soch. T. Kavecký,
1964) je riešený ako typ figurálneho sochárske-
hc památníka. Silná tvarová štylizácia figúr člení
hmotu vo výrazných velkorysých líniách a ob-
jemoch, navodzuje monumentálny účinok a za-
chovává přitom jasnú čitatelnosť, zrozumitelnosť
formy.
Památník SNP v Martine (arch. L. Beisetzer,
soch. L. Snopek, 1964) je situovaný na náměstí
pulziujúcom životným ruchom. Charakterizujú
ho jednoduché, pravoúhlé tvary — 5 m vysoký
pylón nesie sochársku kompozíciu, ktorú tvoria
zdvihnuté ruky zvierajúce pušky (do výšky 6,5
m). Celok pósobí jednoduchým, úderným doj-
mom.
Památník SNP na náměstí vo Zvolene (arch.
J. Lacko, soch. J. Kulich, 1974) volí pre svoje
vyjadrenie taktiež výrazný, architektonizovaný
sochársky tvar jednoduchých obrysov, ktorý
obohacuje figurálnym reliéfom. Na betonóvej
podkladovej doske sa vypíná sokel, ktorý zá-
roveň představuje porisko veïkej valašky. V
hmotě jej ostria sa nachádza vyhíbenina s relié-
fom (5 postáv) znázorňujúcim podporu ludu bo-
jovníkom v SNP.