Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

47

ne na súveké dielo Picassa, nehladajúc tak oporu
len v domácom vývine, Zmeták zostáva věrný
stálejším a overenejším hodnotám. Je mu bližší
viac Cézanne, no najmá budapeštiansky profesor
Vilmos Aba-Novák, teda umělci hladajúci pod-
statu a zákonitost javu a predmetu ako kri-
tickí a výbušní Daumier, Rouault, Picasso, alebo
španielski příslušníci Parížskej školy.
Ebnest Zmeták je predovšetkým kresliar
a kresba určuje život a pohyb sebe i malbě azda
najhmatatelnejšie, najmá kresba perom a ce-
ruzou, teda tvrdými technikami, umožňujúcimi
jednoznačné určenie a definovanie objemu. Nie
je to však len predprípravhá či studijná kresba,
ale kresba ako samostatný výtvarný druh, ktorý
povýšil Zmetákovu kresbu na bezprostředné,
čisté a pregnantné vyznánie sa světu.
Pri poukázaní na odlišnost Zmetákovej kresby

nemožno 'nespomenúť štúdium na budapeštian-
skej Akadémii výtvarného umenia, ktorá mu
poskytla iné školenie ako Hložníkovi a Novákovi
Praha a ostatným zasa Bratislava (alebo krátko-
dobo Viedeň).
V Aba-Novákovej kresbe je základom pevný
geometrický a mohumentálne cítěný tvar a kla-
sicky vyvážená strohá kompozícia (odvodená od
princípov kompozičnej výstavby talianskeho
quatrocennta). Tu niekde třeba vidieť — popři
založení umelca — aj určujúce aspekty formova-
'nia kresliarskeho a maliarskeho profilu Ernesta
Zmetáka. Nielen v počiatkoch, ale aj v dósled-
koch pre další vývoj. Ak potom kresby z rokov
1940—1943, najmá vo svojej typickej kubizujú-
cej šrafúre, prezrádzajú jasné súvisy s Aba-No-
vákovou kresbou, kresby z roku 1944 sú už
v názore samostatnejšie a pružnejšie. Pevne sta-


li. Ernest Zmeták: Stádia stromov, kresba ceruzou, 1952. Foto P. Breier.