Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

101

spoločnosti a jej potrieb. Celými dějinami kni-
hy sa organicky prelínali dve základné roviny;
komplex utilitárnych princípov a postupov, vní-
maných čitatelům ako dominanta, a určitý es-
tetický záměr vyjádřený konstruktivným „za-
riadenim“, umožňujúcim nerušené vnímanie
obsahových hodnot. Materiálové prvky sú dru-
hotné, podriadené účelu. Sú však zároveň pria-
mym nositelem výrazu a základnéj myšlienky.
A tak každý pokus o nové riešenie vztahu me-
dzi myšlienkou a jej výtvarnou, vizuálnou, po-
dobou sa musel a bude musieť vysporiadať
s dialektikou vztahu obsahu a formy knižného
diela.
Výtvarná podoba knihy umocňuje obsahové
momenty literatúry a je významnou súčasťou
vizuálnej kultúry. V širšom zornom poli je no-
sitelom viacerých významov, aktualizovaných
v komunikačnom procese a podrobovaných skú-
maniu jednotlivých spoločensko-vedných dis-
ciplín.
Cyklická schéma komunikácie literárneho die-
la v zjednodušenej podobě je nasledovná:
myšlienka — záměr — slovo — znak — kniha
— čítanie. Sociologický přístup si všímá jednak
sféru literárnej tvorby, kde tvorca, dielo i ve-
řejnost tvoria specifický okruh,1 jednak posob-
nost literárneho faktu, obsahujúceho kompo-
nenty knihy, čítania a literatúry. Citatel’a a je-
ho typológiu si všímá psychologický přístup, skú-
majúci čitatelský záujem, vznik a okolnosti
jeho motivácie, ako i recepciu a percepciu
v celom komplexe ich zložitých momentov a re-
flexů. Estetické přístupy sa zaoberajú typológiou
textových štruktúr, fabulou, sujetom, kompo-
zíciou. Umenovednému přístupu tu zostáva, naj-
má u nás, ešte vela priestoru ale aj možností
zohïadnenia i vzájomného využitia poznatkov
z jednotlivých disciplín. Vizuálna podoba knihy
často láká k povrchným dotykom a zameraniu
pozornosti len na dielčie výtvarno-typologické
prvky, například na obálku či ilustrácie, bez ich
zaradenia do vnútornej dynamiky života knihy.
Tu si třeba uvědomit, že kniha ako umělecký
artefakt je nielen literárnym dielom, ozvláštne-
ným výtvarnými zásahmi, ale aj dómyselnou
logickou organizáciou výtvarno-typografických
momentov, podriadených zákonitostiam funkč-


2. Obálka z edície Erb, vyd. Směna, typografia Pavol
Blažo, ilustrácia Svetozár Mýdlo, 1981. Foto P. Blažo.

nosti i krásy, za vnútornej harmonie všetkých
výrazových prostriedkov: architektonicko-tva-
rových, grafických, typografických i technicko-
materiálových. Vizuálnej podobě knihy třeba
totiž věnovat pozornost ako celku, a to rovnako
ploché sadzby ako kresbe jednotlivého písme-
na daného typu a druhu, vztahu potlačenej a
nepotlačenej plochy, vztahu obálky, vázby,
frontispice a titulného listu. Třeba posudzovať
osobitost zložiek vonkajšej i vnútornej význa-
movej orientácie knižného priestoru, a to pri
každej konkrétnej knihe.
Mnohé doterajšie výskumy dokazujú, že váč-
šina čitatelův si neuvědomuje úroveň typogra-
fie. Znamenalo by to, že im nič neprekáža pri
čítaní, pretože typografia textu je nevtieravá,
zrozumitelná, prehfadná a funkčná. Jej hlav-
ným posláním je slúžiť svojmu účelu. Ale ak
si čitatel’ neuvědomuje niektoré typografické e-
lementy, napr. kresbu jednotlivého písmena či
vztah dvoch susedných stránok, je to vďaka