DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bakošová, Jindra: Metamorfózy portrétu
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0013
9
V období Starej říše sa divákovi ukazovala
suverénna moc (obrovské, nadïudské rozměry
soch), neludská vznešenost (nehybnost a vznos-
nost pózy), znaky pozemskej i božskej hodnosti.
Podlá C. Contenaua vystupuje nadživotná, v ob-
radnej póze meravá postava faraóna nielen ako
reprezentácia jeho samého, v celej sile a důstoj-
nosti, ale súčasne aj ako symbol pevnosti říše,
záruka pokoja, zabezpečeného života.21 V ranom
memfiskom období sa dávala přednost sprítom-
neniu panovníka před reprezentáciou konkrét-
nej osoby. Na zachytenie individuality sa použí-
val jeden charakteristický znak. Postupné však
převládla zřetelná charakterizácia. V neskorom
memfiskom období sú už sochy zvěčněním kon-
krétného vládců, so všetkými osobitosťami je-
dinečného zbožšteného člověka.22
Takto sú poňaté aj portréty Strednej říše.
Kým však kolosy starého obdobia zobrazovali
panovníka ako večnú súčasť prírodného kolo-
běhu a jeho záruku (všimnime si analogie
v orientovaní týchto soch voči světovým stra-
nám s obřadnými pózami mýtických panovní-
kův, opisovanými Frazerom, ktoré mali určovat
prírodné ' úkazy),23 zatial’ portréty faraónov
Strednej říše sú obrazom životného priebehu
i zániku člověka. Zvečňujúca funkcia sa teda
mění. Nejde už o neměnitelné zvečnenie, akoby
božskej podoby, ktoré je súčasťou pozemského
i nadzemského světa, ale o zachytenie a zafi-
xovanie určitých životných okamihov konkrét-
nej 1’udskej bytosti, ktoréj úlohou je spra-
vovat stát. Proti reprezentácii nekonečného
pokoja, vyvolávajúceho v divákovi istotu a vieru
v budúcnosť, stavia sa tu vážnost úlohy, ktorá
poznamenává svojho naplniteïa príznakmi útrap
a melancholie. Portrét panovníka úzko súvisí
s jeho pozíciou a situáciou říše. Neochvějná is-
tota moci v období Starej říše je v protiklade
voči otrasenému postaveniu vládcov Strednej
říše. Zobrazenie panovníka ako jedinečnej by-
tosti sa najkryštalickejšie objavuje v portrétoch
Achnatóna, „heretického faraóna“ z čias Novej
říše. Achnatón chcel nielen znova upevnit moc
faraónov, ale byť samovládcom a určovat všet-
Amenhotep IV. (neskorší Achnatón), 18. dynastia. Repro
O- Šilingerová
V období Starej říše sa divákovi ukazovala
suverénna moc (obrovské, nadïudské rozměry
soch), neludská vznešenost (nehybnost a vznos-
nost pózy), znaky pozemskej i božskej hodnosti.
Podlá C. Contenaua vystupuje nadživotná, v ob-
radnej póze meravá postava faraóna nielen ako
reprezentácia jeho samého, v celej sile a důstoj-
nosti, ale súčasne aj ako symbol pevnosti říše,
záruka pokoja, zabezpečeného života.21 V ranom
memfiskom období sa dávala přednost sprítom-
neniu panovníka před reprezentáciou konkrét-
nej osoby. Na zachytenie individuality sa použí-
val jeden charakteristický znak. Postupné však
převládla zřetelná charakterizácia. V neskorom
memfiskom období sú už sochy zvěčněním kon-
krétného vládců, so všetkými osobitosťami je-
dinečného zbožšteného člověka.22
Takto sú poňaté aj portréty Strednej říše.
Kým však kolosy starého obdobia zobrazovali
panovníka ako večnú súčasť prírodného kolo-
běhu a jeho záruku (všimnime si analogie
v orientovaní týchto soch voči světovým stra-
nám s obřadnými pózami mýtických panovní-
kův, opisovanými Frazerom, ktoré mali určovat
prírodné ' úkazy),23 zatial’ portréty faraónov
Strednej říše sú obrazom životného priebehu
i zániku člověka. Zvečňujúca funkcia sa teda
mění. Nejde už o neměnitelné zvečnenie, akoby
božskej podoby, ktoré je súčasťou pozemského
i nadzemského světa, ale o zachytenie a zafi-
xovanie určitých životných okamihov konkrét-
nej 1’udskej bytosti, ktoréj úlohou je spra-
vovat stát. Proti reprezentácii nekonečného
pokoja, vyvolávajúceho v divákovi istotu a vieru
v budúcnosť, stavia sa tu vážnost úlohy, ktorá
poznamenává svojho naplniteïa príznakmi útrap
a melancholie. Portrét panovníka úzko súvisí
s jeho pozíciou a situáciou říše. Neochvějná is-
tota moci v období Starej říše je v protiklade
voči otrasenému postaveniu vládcov Strednej
říše. Zobrazenie panovníka ako jedinečnej by-
tosti sa najkryštalickejšie objavuje v portrétoch
Achnatóna, „heretického faraóna“ z čias Novej
říše. Achnatón chcel nielen znova upevnit moc
faraónov, ale byť samovládcom a určovat všet-
Amenhotep IV. (neskorší Achnatón), 18. dynastia. Repro
O- Šilingerová