Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

15


Cisár Claudius, 1. stör. n. I. Repro O. Silingerová


Portrét ženy. Fajjúm, 2. stör. n. I. Repro O. Silingerová

Egypte. Fajjúmske portréty přešli od čias svojho
zrodu v 2. storočí až po svoje neskoré obdobie
v 3. storočí vývinom od iluzívneho „realizmu”
k zovšeobecneniu a zabstraktneniu črt, čo mož-
no představuje úpadok póvodnej idey/'4 V čase
svojho najváčšieho rozkvetu v 2. storočí museli
nielen čo najvernejšie vystíhnúť podobu člověka,
ale aj zachytit určitý okamih jeho života. Člo-
věk sa tu nechápal ako statický objekt maliar-
skeho štetca, ale ako bytosť uskutočňujúca sa
v čase — dýchajúca, pozerajúca sa, mysliaca/15
Casto sa poukazuje na výtvarná příbuznost
íajjúmskych portrétov s technikou impresionis-
tického prejavu. Zdá sa však, že sú si blízké aj
úsilím o zachytenie okamihu. Při rovnakej funk-
cii bol staroegyptský sochársky portrét statický,
magicky upierajúci široko otvorené nehybné oči
do priestoru. Fajjúmske portréty sú malované

tak, aby působili, akoby sa zo žívej tváře na
chvílu odhrnul závoj.
Často sa rieši problém, či také živé portréty
mohli vzniknúť bez priameho štúdia zobrazené-
ho a neraz sa pokladajú za portréty modelové.
V tom případe by tu nadčasová funkcia mala
podobu úsilia individua zvěčnit sa spodobením,
zachránit svoju živú podobu před zánikom a
svědčila by o kultúrnom prostředí naplnenom
subjektivizmom a vědomím nestálosti života/16
Portréty z oázy Fajjúm sú výlučné tunerárneho
a súkromného rázu. Chýba im reprezentatívny
charakter, ktorý niekedy mávajú egyptské so-
chy rovnakého určenia. Ich obsahom je len úsi-
lie zachytit a zvěčnit’ sekundy života. Zváčšenie
očí, hoci bolo istotne aj znakom určitej rasy,
ukazuje, že život sa tu chápe ako duchovná
energia pósobiaca prostredníctvom fyzického te-