28


Jan van Eyck: Madona kancelára Rolina, okolo 1435.
Repro O. Silingerová

podobizni prvej polovice storočia. Nachádzame
tu polohy stroho individualizačné, karikatúrne,
charakterizujúce i lyrizujúce idealizácie (najma
v ženských bustách). Převažuje súkromná funk-
cia, ako to dokazujú i prvé dětské portréty (Luc-
ca della Robbia, Desiderio da Settignano). Z ich
dynamického a živého výrazu bude čerpat por-
trétna baroková busta, ktorej hlavným účelom
bude glorifikácia.
V zaalpskej Europe, kde nebolo živej antickej
občianskej tradicie, bola premena rytierskej feu-
dálnej štruktúry na meštiansku, a najma úpa-
dok cirkevnej autority, ktorá už nemohla byť
oporou veriacim, spojená s pocitom opuštěnosti
a neistoty jednotlivca. Po hrózach 14. storočia
člověk ešte nenadobudol úplnú sebadôveru! J.
Huizinga charakterizuje toto obdobie ako plné
úzkosti, depresie a pesimizmu. Túto atmosféru
zosobňujú obrazy a náměty smrti, démonov a
diablov. Kým latinský duch přežíval dobu
dóvery v jednotlivca, jeho schopnosti a tvorivú
silu, severná Europa pretvárala anticko-rene-
sančné popudy na pocit jedinečnosti hmotného
světa, ktorý upadá do zániku.

Najrýdzejším odrazom tohto vnímania světa
sa stal znova náhrobok, ako v středověku tak
často. Kým však v predchádzajúcich storočiach
bol jediným druhom zobrazujúcim 1’udskú tvář
v jej charakteristickej podobě, odvracia sa teraz
náhrobně spodobovanie často od akéhokol’vek
úsilia zachytit podobnost a črty zosnulého a stá-
vá sa iba obrazom rozkladu a zmaru.82
Na druhej straně však s meštianskym pociťo-
váním věci ako spolutvorkyne ïudskej dôstoj-
nosti nadobúda na hodnotě i ostatný hmotný
svět. Právě ten sa stává určitým záchytným
bodom, istotou, ktorou sa třeba obklopit’. Obklo-
pený svetom věcí ako oporou objavuje sa i por-
trét člověka v umění Flanderska.
Zviditelněme podoby 1’udskej bytosti, obklo-
penej krásou drahých drapérií a vzácných pred-
metov, zdá sa záchranou před zánikom. Po-
dobné ako sa prvé generácie talianskych umel-
cov quatrocenta vyznačujú vypátým analytic-
kým štúdiom anatomie těla i tváře člověka, pod-
robuje i flámsky maliar model priam drobno-
pisnému skúmaniu. Niektorí bádatelia pripisujú
dokonca tento detailný spósob malby vplyvu die-
la určujúcej postavy flámskej oblasti — Janovi
van Eyckovi (napr. E. Battisti). Jeho dielo sa
zakladá na schopnosti najjemnejšie rozanalyzo-
vať a zachytit’ kvalitu predmetov a 1’udských
tváří. Kvalita „věrnosti životu“, ktorá našla
v jeho diele svoju vykryštalizovanú podobu,83
spája sa s mnohými prvkami stredovekej tra-
dicie, transformovanej novým životným poci-
tom.
Madona kancelára Rolina, rozmerom nepříliš
velký závěsný obraz, je námetom votívnym
obrazom. Zanietená zbožnosť donátorov, ktorí
sa dávali zobrazovat ako nepatrné prosiace fi-
gúrky, však zmizla. Postava kardinála je rovna-
ko významná ako Madonina. Naopak, prenika-
vosťou psychologickej a fyzickej oharakterizácie
sa stává výraznějším polom obrazu. Pokora před
nadzemským svetom sa rozplynula, spoločnosť
posvätnej postavy sa stala len prostriedkom glo-
rifikácie donátora.84 Tejto funkcii slúži aj oslava
krásy a hodnoty tohto světa: látok, kožušín,
bohatosti a výstavnosti města, póvabu krajiny.
Všetko je istotne aj „dielom božím“, ale pomí-
ňajúcim. Preto třeba predížiť trvanie všetkého