Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 40
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0044
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
40

ným pozemským svetom, směruj e k nekonečnu,
k hlbínám duše — k čomusi mimoriadnemu a
vznešenému.140 Z minulosti sú mu najbližšie
vrúcnosť a citovost gotiky. Podobné ako ona,
aj romantizmus zabúda do značnej miery na
zobrazovanie jedinečnej 1’udskej podoby. Ak
sa portrét v tomto výtvarnom prúde objavuje —
stává sa nositel’om búrlivého myšlienkového
náboja, vyrastajúceho z romantického umělec-
kého cítenia a teoretických úvah. Im sa pod-
riaďuje aj zachytenie fyzických črt modelu,
ktoré sú — podobné ako v klasicistickom portré-
te — idealizované, aby ich reálny opis nezosla-
boval úsilie o tlmočenie vznešených citov a myš-
lienok.
Popři týchto dvoch výtvarných prúdoch vzni-
kalo nespočetné množstvo portrétov od prie-
merných maliarov, pracujúcich pre bohatšie
i menej bohaté vrstvy šlachty, meštianstva, re-
meselníkov, inteligencie a pod. Bolo tu živé úsi-
lie o čo najpresnejší opis fyzických črt portré-
tovaného, ako ho poznala a chcela si ho zacho-
vat před očami jeho rodina a najbližší. Tieto
portréty, v podstatě len súkromné, slúžili repre-
zentácii len natolko, že sa ukazovali okruhu
priatelov. Ani tu nechýba črta vznešenosti, pře-
važuje však láskyplný vztah k zobrazenému,
prejavujúci sa požiadavkou objektívneho zob-
razenia bez príkras a idealizácie. Sem siaha bez
prerušenia stará tradícia meštianskeho portrétu,
příznačného už pre obidve minulé storočia. Vlna
jeho obl’uby už od začiatku 18. storočia neopad-
la. Naopak, v 19. storočí vlastnit podobizeň svo-
ju a svojich predkov sa stává zvykom každej
aspoň priemerne finančně zabezpečenej rodiny.
Takisto miniatúra, v 18. storočí zváčša určená
šfachtickému objednávatelovi, stává sa v prvej
polovici 19. storočia oblúbenou najmä medzi
meštianstvom a je súčasťou meštianskeho odě-
vu. Kvalita tohto zdemokratizovaného portrét-
neho umenia nebývá příliš vysoká. Verizmus
spodobenia upadá často do opisu detailov fyzic-
kej podoby bez vztahu k celku tváře a psychic-
kým vlastnostiam modelu.
Mechanický spósob reprodukcie podoby, ako
ho prináša roku 1839 daguerrotypia a neskoršie
fotografía, spíňa požiadavky tejto vrstvy pre-

cíznejšie a podstatné lacnejšie. Preto sa ujala
hladko a rýchlo. V samom umění však tento
vynález představuje zásadný a bytostný zlom.
Pozitivistická filozofia sledujúca v poznaní len
to, čo je „skutočné, určité, dané“, opierajúca sa
o fakt, našla vo fotografii svoju paralelu. Veda
našla vo fotografii cenného pomocníka. Techni-
ka, pre ktorú bolo 19. storočie obdobím plným
vynálezov, objavom mechanického prenášania
obrazu sa obohatila o dosiaf nevídanú možnost.
Len umenie přešlo v dósledku vynálezu fotogra-
fie fažkým otrasom. Podlá Waltera Benjamina
sa vynálezom fotografie a technickej reproduk-
cie změnil celý charakter umenia.
U mnohých umelcov vyvolal Daguerrov objav
obavy o existenciu umenia. Výtvarný přejav,
ktorý sa doteraz zakladal vo váčšej či menšej
miere na napodobení prírody, bol předstihnutý
právě v přesnosti opisu reality.141 Preto sa vtedy
často kládla otázka o zmysle výtvarného ume-
nia. Postupné však, po opadnutí prvého šoku,
začína sa uvažovat o povahe a zaradení tohto
nového spósobu zobrazovania. Vznikajú dve in-
terpretácie fotografickej tvorby. Podlá jednej
patří do sféry umenia (povodně dokonca ako
druh maliarskej techniky),142 podlá druhej je
iba technickou záležitosťou. Či už v tom alebo
onom období převažovala jedna alebo druhá
interpretácia, umenie sa začalo vy ví jat vo vzta-
hu, resp. reagovaní na základnú vlastnost’ foto-
grafie — zrkadlovú přesnost zachytenia vonkaj-
šieho javu reality.
Tento vývin najviac poznamenal právě por-
trét. Najmä on bol námetom daguerrotypických
dostičiek, ktorých póvab zvyšovalo strácanie a
znovuobjavovanie sa presnej podoby člověka
na lesklej pioche. Zjavoval sa a mizol tak náhle
ako „blesková živá spomienka“.143 Zostal naj-
častejším námetom fotografie 19. storočia i po
roku 1860, keď už proces snímania obrazu pře-
stal byť viazaný na ateliér a otvoril sa mu plain
air.
Od pätdesiatych rokov, keď bola objavená
technika negativu a pozitivu a tým aj možnost
rozmnožit záběr takmer lubovolnekrát, končí sa
krátké obdobie, v ktorom bolo mechanické dielo
originálom, ako to bolo ešte pri daguerrotypii.144
Fotografický portrét sa stává přístupným pre
loading ...