Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 48
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0052
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
48

09 Hoci bol Rudolf IV. v určitom „rivalskom“ vztahu
ku Karolovi IV. (pozři FEUCHTMÜLLER, R. : Die
„Imitatio“ Karls IV. in den Stiftungen der Habsbur-
ger. In: Kaiser Karl IV., Staatsmann und Mäzen. Mün-
chen 1972, s. 378), podobizeň je formálně úzko spátá
s pražským karolovským uměním. Jej funkcia je však
do určitej miery zbavená reprezentativnosti (alebo je
utajená), ktorá bola prvořadá vo vačšine cisárskych
portrétov.
70 Bližšie o portrétnych bustách triforia sv. Víta
v Prahe pozři: KUTAL, A.: České gotické umění. Pra-
ha 1972, s. 55 a 56.
71 KUTAL, A.: c. d., s. 59, zdórazňuje, že „záliba
v portrétu byla jednou z hlavních císařových vášní“.
72 KUTAL, A.: c. d„ s. 58, poukazuje na tradíciu
panovníckej genealogie v Cechách (Přemyslovský ro-
dokmen v kaplnke sv. Kataríny v Znojmě).
73 Jedna z najnovších práč o talianskom portréte:
GARAS, K. : Portraits de la Renaissance italienne.
Problèmes et méthodes. In: Actes del XXII. Congreso
International del Arte. Granada 1973.
74 GRAŠCENKOV, V. N.: Gumanizm i portretnoje
iskussstvo rannego italjanskogo Vozroždenija. In: So-
vetskoje iskusstvoznanije. Moskva 1975, s. 132—157.
75 Ako vzory slúžili série podobizní „slávnych mu-
žov“, ktorých didaktická funkciu zdórazňuje BATTIS-
TI, E., Encyclopedia of World Art, s. 487.
76 Prvá generácia 15. storočia sa vyznačovala proni-
kavými analytickými štúdiami, najma ludskej tváře.
Pozři BATTISTI, E.: c. d., s. 487.
77 DANILO VA, I. E.: c. d., s. 145.
78 FRIEDLÄNDER, M. J.: c. d., s. 235.
79 Tamže. Autor zdórazňuje glorifikačnú funkciu me-
daily: „Portrét na medaile sa vyvinul rýchlo ako vý-
dobytok ranej renesancie, podněcovaný kultom osob-
nosti a smädom po slávě.“ Ďalej zdórazňuje širokú
reprodukovatelnosť medaily.
80 GRAŠCENKOV, V. N.: K istorii italjanskogo
portreta rannego Vozroždenija. In: Problémy portreta.
Moskva 1974, s. 71, uvádza jej najváčšie rozšírenie vo
florentskej société, kde počas celej prvej polovice 15.
storočia převládala skulptúra.
81 GRAŠCENKOV, V. N. : c. d„ s. 73, zdórazňuje, že
umělci čerpali z Plínia staršieho.
82 Jedným z najvyhranenejších príkladov je náhro-
bok Guillauma de François z roku 1456 (múzeum
v Arrase) — tělo sa rozpadlo, zostala len kostra, bez
atribútov svetskej moci, len s nápisovou páskou obkru-
žujúcou pozostatky.
83 FRIEDLÄNDER, M. J.: c. d., s. 237, zdórazňuje,
že nie sú postihované vonkajšie podobnosti, ale
„ ... črty osudu a života“.
84 PANOFSKY, E. : Studia z historii sztuki. Warsza-
wa 1971, s. 131: „Tu, kde ludská istota dostúpila až do
vznešenej trónnej sály Márie bez sprostredkovania svá-
tého patrona . . . bolo dvojnásobné dóležité, že . .. táto
sála nie je z tohto světa.“

85 Jedným z důležitých symbolov objavujúcich sa
v portrétoch týchto čias je symbol „memento moři“
(pozři napr. PANOFSKY, E.: c. d., s. 296).
so BATTISTI, E.: c. d., s. 490.
87 Jedna z dóležitých monografií: MÖLLER, E.: La
gentildonna della belle mani di Leonardo da Vinci.
Bologna 1954.
88 Autoportréty Leonarda da Vinci patria tiež k to-
muto napátému úsiliu spoznať seba ako súčasf pří-
rody.
89 GRAŠCENKOV, V. N.: c. d., s. 82-83, nachádza
kořene tohto Leonardovho spósobu portrétovania v die-
le jeho učitela Andrea Verrochia, ktorý „vo svojich
realistických spodobeniach vedel prehíbiť črty jemným
psychologizmom“. Autor uvádza ako najvýraznější pří-
klad portrét Dáma so snežienkami (Národné múzeum
vo Florencii).
90 O inej, nezachovanej Raffaelovej podobizni Julia
II. napísal VASARI, G.: Život nejvýznamnějších ma-
lířů, sochařů a architektů. Zv. 2. Praha 1977, s. 100, že
„byla tak živá a věrná, že v každém, kdo se na ni
podíval, budila strach, jako by to byl sám papež“.
91 Patřil tiež k prvým vyhladávaným špecialistom —
portretistom, podobné ako napr. Holbein mladší, bliž-
šie pozři FASSMANN, K. : c. d„ s. 144. Vytvořil i naj-
reprezentatívnejší typ portrétu — jazdeckú podobizeň.
92 Napr. autoportrét Adama Krafta, súčasf kazatel-
nice v kostole sv. Vavrinca v Norimbergu, alebo auto-
portrét Antona Pilgrama na kazatelnici v dóme sv.
Štefana vo Viedni.
93 Jedna z najnovších monografií: LÜDECKE, H.:
Albrecht Dürer. Leipzig 1970.
94 Pozři napr. GUZE, J. : Twarza z portretów. Warsza-
wa 1974, s. 137.
93 HUYGHE, R.: Umění, život, idee. In: Umění a
lidstvo. Umění renesance a baroku. Praha 1970, s. 182.
96 BATTISTI, E. : c. d., s. 492.
97 Pozři PREISS, P. : Panoráma manýrismu. Praha
1974, s. 10-25.
98 PREISS, P. : c. d„ s. 119, cituje však výrok súčas-
níka — G. Comaniniho, podlá ktorého Arcimboldo zo-
brazil „hrdého a dokonalého tvora, plného života“.
99 IPSER, K. : El Greco, der Maler des christlichen
Weltbildes. Braunschweig—Berlin 1960.
100 FASSMANN, K.: c. d., s. 144, uvádza v tejto sú-
vislosti ako najvýznamnejších van Dycka, Fransa Hal-
sa a sčasti i Rembrandta.
101 V holandskom maliarstve dochádza k vykryštali-
zovaniu ďalšieho typu reprezentatívneho portrétu —
skupinového portrétu. Zákl. práca: RIEGEL, A.: Das
Holländische Gruppenporträt. Wien 1902.
102 Rozpravy o portréte 17. storočia sa tiež zváčša
objavujú v rámci monografií jednotlivých významných
maliarov.
103 Z hladiska glorifikačnej funkcie je dóležité, že
Velâzquez maloval portrétovaných v celoživotnej vel-
kosti, zároveň však nezakrýval (ako uvádza BATTIS-
loading ...