Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 74
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0078
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
74


Hyacinthe Rigaud: Jozef Václav Liechtenstein, olej na
plátně, 1740. Vaduz, súkromný majetok. Z katalogu
výstavy Maria Theresia und ihre Zeit. Wien 1980.

osôb, ktoré potom domaloval do hotového obra-
zu viedenský dvorný maliar Auerbach.14
Obidva portréty Karola Batthyányho od Sau-
vagea majú okrem svojej umeleckej úrovně aj
význam kultúrno-historický. Prispievajú k ob-
jasneniu vztahu dvoch kultúrnych centier —
Viedne a Bruselu — v tomto období, o ktorom
sú dosial’ právě v oblasti výtvarného umenia
minimálně znalosti. Navýše sú charakteristic-
kým príkladom pre dlhé tradovanie raz nájdenej
formulácie v portrétnej tvorbě. Postoj Batthyá-
nyho — lává ruka v bok a pravá opierajúca mar-
šalskú paličů o predmet v popředí, zváčša stolík,
drapéria naznačená v pozadí a vojenská scéna,
ktorú vidieť na 1’avej straně obrazu — je pri zná-

zornění vojenského hodnostára v období baroka
velmi častý. Tento psychologicky velmi přesvěd-
čivý postoj, ktorý dobré charakterizuje velitela,
poznáme už v 17. storočí; na jeho formulácii
sa zúčastňovali umělci ako Van Dyck a Frans
Hals,15 jeho definitívnu a záváznú podobu v epo-
che neskorého baroka vytvořil Hyacinthe Ri-
gaud. V 18. storočí vznikol potom celý rad por-
trétov tohto typu, ktoré niekedy obmieňali po-
vodně frontálny postoj aj do 3/4 profilu.16 Vý-
chodiskům bol Riguadov portrét kniežaťa Louisa
Antoina ďAntin z roku 1710, ktorý bol vo svojej
době velmi populárny a často sa kopíroval.17
Toto dielo sa stalo toposom aj v tvorbě. Rigaudo-
vej, umelec sa k němu viac ráz sám vrátil. Jeho
koncepciu použil aj v portrétoch dvoch přísluš-
níkův vysokej rakúskej aristokracie, ktorí sa
počas svojho pobytu v Paříži dali od vtedy už
presláveného umelca zobrazit’. Roku 1729 vzni-
kol portrét grófa Filipa Sinzendorfa, ktorý je
na ňom znázorněný v ornáte rytiera Zlatého
rúna.18 Roku 1740 portrétoval Rigaud knieža
Jozefa Václava Liechtensteina, v tom čase vy-
slanca v Paříži, jedného z najznámejších mar-
šalov Márie Terézie.19
Liechtensteinov portrét, ktorý je v koncepcii
osobitne blízky obrazu Batthyányho z roku 1748,
nachádzal sa v štyridsiatych rokoch 18. storočia
už vo Viedni a možno priamo ovplyvnil před-
stavy Batthyányho o jeho vlastněj reprezentač-
nej podobizni. Sauvage použil potom skutočne
tú istú kompozíciu vo svojom vlastnom obraze,
sústredil sa však viac na portrétovanú osobu
a značné zjednodušil dekoratívny aparát podo-
bizně. Pompéznosť Rigaudovho diela ustúpila tu
vecnejšiemu a súčasne dramatickejšiemu poňa-
tiu, v čom sa zrejme prejavil vplyv juhonizo-
zemského prostredia. V portréte, ktorý vytvořil
po roku 1765, potom sa doraz presúva na věc-
nost, heroizácia portrétovaného zrejme už ne-
zodpovedá duchu doby. Tieto dobou a prostře-
dím podmienené změny sa však viažu na
konštantný typ, ktorý sa formuloval na začiatku
barokovej epochy a přetrval až do jej zániku.
loading ...