Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 13
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0101
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
13


Prešov — v átriovom priestore komplexu nákupných objektov sa křižuje rušný pohyb so zónami určenými pre
oddych. Nedůslednost koncepcie naznačuje i vymedzenie zelených plôch a umiestnenie sochy. Foto T. Leixne-
rová

tych a pätdesiatych rokov vzhlad parteru zod-
povedal vtedajším urbanistickým zásadám.
V riešeniach obytných priestorov sa nevytvá-
rala záměrná väzba na prírodné prvky. Neroz-
vinula sa ani diferenciácia jednotlivých priesto-
rov, čo čiastočne vyplynulo aj zo skutočnosti, že
priestorový rozsah jednotlivých sídlisk bol
z dnešného hradiska nevelký, a teda potřeba
diferenciácie priestorov nebola natolko nalie-
havá.
V pätdesiatych rokoch sa tendencia k ciel’ave-
domej tvorbě urbanistického interiéru zvýraz-
ňuje. Jeho jednotlivé prvky sa uplatňujú v úzkej
väzbe na urbanistická koncepciu. Urbanizmus
tohto obdobia sice nezohladňoval dósledne prí-
rodné danosti danej lokality, ale dósledne využí-
val možnosti umělého začlenenia zelene a vody

do obytného prostredia, ktoré však podriaďoval
geometrickým schémam. Typické sú aleje stro-
mov pozdíž ulic, malé parčíky na námestiach
s geometricky upravenými záhonmi kvetov a
s fontánami, resp. okrasnými bazénmi, predzá-
hradky s okrasnými kríkmi v tesnej blízkosti
domov. Náznak ciel’avedomej tendencie tvorby
urbanistického interiéru možno vidieť v tom, že
sa začínajú diferencovat jednotlivé priestory
sídlisk, v rámci ktorých sa vyčleňuj ú dětské
kútiky s pieskoviskami, hojdačkami, plochy pre
loptové hry a podobné.
Od druhej polovice šesťdesiatych rokov mož-
no hovořit o tvorbě urbanistického interiéru
v zmysle jeho dnešného chápania. Táto tvorba
vychádza z nových názorov na komponovanie
obytných celkov a je priamo determinovaná
loading ...