Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 27
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0115
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
27

Poznámky
1 Niektorí nemeckí teoretici hladajú analógiu k prin-
cípom syntézy umenia v tvořivých princípoch a po-
stupoch umeleckej montáže, ktorú chápu ako invenč-
né vzájomné spájanie vopred připravených predme-
tov, odlišných materiálom, formou i výpoveďou.
Prostredníctvom vzájomného kontrastu, hodnoty a
špecifickosti sa jednotlivé prvky navzájom stupňujú
a vo vzájomnom súzvuku tvoria novů jednotu prie-
storového usporiadania. Takto ponímaná syntéza zod-
povedá podlá ich názoru priemyselno-stavebnému
postupu a je odlišná od klasicky uzavretej syntézy
architektúry a výtvarného umenia v tradičnom sta-
vebnom postupe. (Pozři HEINZE, H. : Zu einigen
Problemen der Anwendung bildender Kunst. ..
Wissenschaftliche Zeitschrift der TU, Dresden, 20,
1971, s. 581.)
2 Vzhladom na tematické zameranie práce, t. j. na
vztahy výtvarného diela a architektúry v urbanizo-
vanom prostředí, zaoberá sa autorka predovšetkým
výtvarným dielom v exteriéri a záměrně nevenuje
bližšiu pozornost dielam zakomponovaným do vnú-
torných priestorov budov.
3 K základným determinantom rozšírenia sgrafitovej
techniky v období pätdesiatych rokov patřila jednak
dobová inšpirácia klasickými princípmi architekto-
nickej i výtvarnej tvorby, jednak faktory ekonomic-
ké (relativné nízká nákladnost sgrafita v porovnaní
s inými výtvarnými technikami) a praktické (trvan-
livost a poměrně jednoduchá a rýchla realizácia diel
zároveň s dohotovením objektov).
r' Ako příklady uplatnenia keramiky ako sochárskeho
materiálu pre exteriérová tvorbu možno uviesť de-
koratívnu plastiku z glazovanej keramiky na síd-
lisku v Trebišove od L. Cepkovej, 1972, fontánu
z glazovanej keramiky v atriu školy na sídlisku v Lu-
čenci od S. Balku, 1976 alebo skupinu keramických
plastik na sídlisku Trnávka v Bratislavě od M. Bo-
loňského, 1980.
5 Například sgrafito kombinované s keramickou mo-
zaikou na priečelí materskej školy v Radvani od
J. Bubáka, reliéfy na objektoch občianskej vybave-
nosti na Myjavě od V. Matušinca, 1972, reliéfně
kompozície stylizovaných znakových foriem na ob-
jektoch obchodu a služieb v sídlisku na Kuzmány-
ho ulici v Košiciach, ktorých autormi sú A. Račko,
M. Čepek a E. Maxonová-Cerníková, ďalej mozaiko-
vé steny na zariadeniach obchodu v sídlisku Juh
v Poprade od A. Gaja, dekoratívna reliéfna kompo-
zícia na priečelí střediska obchodu a služieb Ural
v košickom sídlisku Nad jazerom od autorov E.
Cvengrošovej a M. Pulíka, 1977.
6 Betonová reliéfna stená na bratislavskom sídlisku
Ostredky (v priestore před učilišťom n. p. Pozemné
stavby) od J. Jankoviča, 1966—1967, sochársko-ma-
liarska priestorová kompozícia z farebného betonu

a s dekoratívnou nástěnnou malbou v Bánovciach
nad Bebravou od D. Králíka a L. Jergušovej, 1969—
1975, zalamovaná betonová stená s ústřednou mo-
zaikou a reliéfmi na detskom ihrisku sídliska v Hu-
mennom od I. Šafranka, 1975, početné betonové steny
s keramickou výzdobou v medziblokových priesto-
roch sídliska Juh v Michalovciach od róznych auto-
rov.
'I. Vydhlopen: Vesmír, malba na betone v sídlisku
Dúbravka v Bratislavě, 1978.
8 Motiv matky s dieťaťom sa v sochárskych dielach
určených pre priestory sídlisk opakuje velmi často.
Ako příklady tu možno uviesť diela T. Baníka pre
Modru, 1964, a Myjavu, 1965, F. Draškoviča pre síd-
lisko na ulici Februárového víťazstva v Bratislavě,
1967, bronzovú plastiku pre fontánu v sídlisku
v Nových Zámkoch od A. Goliáša, 1968, diela A. Cu-
teka pre Sereď, 1963, a Šalu, 1972, Květ — symbol
matky v sídlisku Nad jazerom v Košiciach od
M. Pulíka, 1977, sochy od V. Vávru v Dunajskej
Střede, 1964, a v Trebišove, 1975, pieskovcovú sochu
v átriu zariadenia obchodu a služieb na sídlisku
v Prešove od F. Patočku, Ráno mieru na sídlisku
Komisárky v Bratislavě od E. Cvengrošovej, 1978,
a iné.
9 Například dielo J. Máthého pre sídlisko Mier v Ko-
šiciach, bronzové súsošie od O. Cičátku pre sídlisko
v Nových Zámkoch, súsošia od V. Farára pre sídliská
v Dunajskej Střede, 1974—78, a v Nových Zámkoch,
1977—79, a ďalšie.
10 Súsošie sestier od T. Kaveckého před materskou
školou v sídlisku Dúbravka v Bratislavě, 1982, diela
J. Hučku — Chlapec s loptou pri budově školy v síd-
lisku Chrenová v Nitře, 1968, a Dve dievčatá před
školou v Šali, 1973, a iné.
11 Například Mladost od F. Gibalu v sídlisku Luník I
v Košiciach, 1967, bronzová plastika od T. Báňtfaya
pre sídlisko Chrenová v Nitře, 70. roky, bronzová
plastika Rieka Nitra od J. Hovorku v Nových Zám-
koch, 1977.
12 Například Býk od T. Lugsa, Vtáci od V. Kautmana
a Slncový kóň od A. Trizuljaka na sídlisku na ulici
Februárového víťazstva v Bratislavě, 1958—1963,
Perlička od E. Maxonovej-Cerníkovej v sídlisku
Luník VI v Košiciach, Koně od D. Pončáka na síd-
lisku v Prešove, Vtáci od J. Bartusza v košickom
sídlisku Dargovských hrdinov, 1981, Holubica od
A. Racku v Michalovciach, 1976, a iné.
13 Například celý rad diel V. Farára inspirovaných
motívom kvetu — v sídliskách v Novom Meste nad
Váhom, 1968—1969, v Nových Zámkoch, 1978—1982,
v Šali, 1972—1975, v Dunajskej Střede, v Rohožníku,
1974—1976, v Bratislavě na sídlisku Pošeň, 1971—
1972, a inde, ďalej například Oko — kvet od Z. Dulo-
vičovej-Venkovovej na sídlisku v Šali, Torzo — kvet
loading ...