Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 35
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0123
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
35

Eudovítom Weiszom z Nitry,25 pracujúcim vte-
dy na výstavbě Sverdlovska. Dav ho uveřejnil
na jeseň roku 1932, keď po takmer ročnom po-
byte v ZSSR bol Weisz na Slovensku na dovo-
lenke. Rozhovor sa týká najmä výstavby Sverd-
lovska a životných pomerov v ZSSR. Weisz sa
zmieňuje o vtedajšom ostrom boji medzi skupi-
nami sovietskych architektov o tvář novej so-
cialistickej výstavby. Nie je to boj osobný, ale
boj o zásady. „Najdóslednejšia v architektúre
je, pravda, mladá generácia, ktorá od svojho
vstupu do života bola vedená snahami o vytvo-
renie novej konštrukcie spoločnosti a je len
prirodzené, že sa snaží tieto idey uplatnit i v ar-
chitektúre“, konstatuje Weisz.
Začiatkom tridsiatych rokov vznikajú na Slo-
vensku prvé družstevně sídliská, svojím poňa-
tím trocha pripomínajúce projekty kolektívnych
domov v ZSSR. Sú to družstevně domy pri
dnešnej Švermovej ulici v Košiciach od brněn-
ského architekta Josefa Poláška, ako aj brati-
slavské sídliská Unitas a Nová Doba od Bedři-
cha Weiwurma a Ignáca Vécseiho. Postavili ich
do zelene mimo radovej domovej zástavby a
boli spolu vlastní ctvom ich obyvatel’ov. Sú v nich
len malé, teda poměrně lačné byty a majú už
niektoré spoločné zariadenia, hoci — s ohla-
dom na lačné bývanie — iba v obmedzenej
miere. Pravda, vo vtedajších podmienkach boli
aj tieto byty pre proletariát váčšinou cenovo ne-
dostupné a obývala ich zváčša středná vrstva.
Poláškova stavba z rokov 1930—1931 je
v podstatě trojpodlažný trojtrakt so 48 bytmi,
uzatvárajúci parčík s dětskými ihriskami. V do-
me bol aj obchod s potravinami a moderná spo-
lečná práčovňa s trvale zaměstnanou pracov-
níčkou. Rozměry bytov boli rožne, no všetky
mali rovnaké hospodářské jádro. Kuchyňské
zariadenie, vstávané skrine a okná boli vyro-
bené sériovo. Žiaf, sídlisko pre hospodársku krí-
zu nikdy nedostávali. Poláškov projekt počítal
s dalšími budovami so 60 bytmi a slobodárňou,
s otvoreným plaveckým bazénom a inými za-
riadeniami. Sovietsku bytovú výstavbu dvad-
siatych rokov Polášek poznal a nadvázoval na
ňu záměrně; vyplývá to z teoretickej úvahy,
ktorú uveřejnil v Slovenskom stavitelovi.26

S menom B. Weiwurma27 sme sa už střetli
na stránkách časopisov Nová Bratislava a Fo-
rum. Bol vynikajúcou osobnosťou. I. Vécsei28
býval jeho trvalým spolupracovníkům. Unitas
a Nová Doba prekonávajú Poláškovo dielo pre-
dovšetkým dimenziami. Unitas29 pozostáva zo
7 šesťpodlažných, navzájom rovnoběžně po-
stavených a pásmi zelene oddělených budov na
úzkom obdlžnikovom pódoryse. Obsahujú do-
vedná asi 400 malých, jednoizbových a dvoj-
izbových bytov, ktorých vybavenie nie je na-
toTko komfortně ako v Košiciach, no je tak-
tiež typizované. Na přízemí sú obchody.
Nová Doba30 značí další krok vpřed. Wein-
wurm tu ako prvý na Slovensku použil ocelový
skelet s minimálnym počtom dielcov. Hoci pó-
vodný projekt s rovnoběžně zoradenými páť-
podlažnými budovami ako v Unitase z popudu
města pozměnili vytvořením uličnej fasády, by-
ty sú dósledne riešené tak, aby nemalí spoločné
steny so susedom a aby sa tak obyvatelia na-
vzájom nerušili.
Dudovít Weisz, neskoršie pósobiaci vo Sverd-
lovsku, viedol v Piešťanoch stavbu hotelov Eden
a Excelsior (dnes Jalta), dokončených roku 1931.
Ich projektantem bol architekt Pavol Weisz,31
jeho brat, ktorý so sovietäkou architektonic-
kou modernou prišiel do styku taktiež za viac-
ročného pósobenia v ZSSR. Olbidve stavby
majú niektoré typické znaky sovietskej archi-
tektúry dvadsiatych rokov: sú dynamické, so
zdánlivým pohybom šikmo do výšky a s domi-
nuj úcou vertikálou, ako aj s poměrně kom-
plikováno členěnou hmotou. V husitej zástavbě,
pochopitelné, chýba snaha směrovat do dial’av.
Vzhladom na účel stavieb nebadať ani zblíženie
sa s továrenskou architektúrou či snahu ovlád-
nut prírodu, ale skór sklon k intimnosti.
Prizrúc k formálnym znakom sovietskej ar-
chitektonickej moderny — ak ju v časoch jej
búrlivého rozvoj a vóbec možno považovat za
jednotný štýl — nájdeme styčné body aj s tvor-
bou iných architektov, ktorí za predmníchov-
skej republiky pósobili na Slovensku.32 Z ča-
sového odstupu už ťažko určit, do akej miery
ten-ktorý z nich na sovietsku tvorbu nadvázo-
val vědomě. Poukážeme preto na paralely so
loading ...