DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Šlachta, Štefan; Šlapeta, Vladimír: Zlínska architektúra ako súčastʹ československej architektonickej avantgardy
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0140
52
Le Corbusier: Regulačný plán Zlína, 1935. Z diela
L’oeuvre de Le Corbusier
Projektové oddelenie SAS Zlín: Výrobna budova v Ba-
tawe, Ontario, Kanada, 1939. Z archívu J. Novotného
bývanie vo forme velkých obytných bio kov
s komunálnymi službami, ktoré situoval na tzv.
Jižní svahy. Boli to obytné domy, ktoré Le Cor-
busier projektoval rok predtým pre Nemours.22
K zástavlbe oblasti Jižní svahy skutočne došlo,
ale až v isedemdesiatych rokodh.
Okrem zlínskej aglomerácie Baťa systematic-
ky rozšiřoval pole svojej posobnosti budováním
filiálnych závodov a sídlisk na území Česko-
slovenska, aj v zahraničí. Sledoval tým ekono-
mické i strategické ciele. Filiálně závody budo-
vali tam, kde bol dostatok lacných pracovných
sil, príležitosť získať lačné suroviny alebo mož-
nost preniknúť na zahraničné trhy. Tieto tová-
renské mestá boli navrhované na základe vy-
tvořené] představy ideálneho záhradného města
o velkosti desaťtisíc obyvatel’ov. Z urbanistic-
kého hladiska išlo v podstatě o zónové pláno-
vanie s oddělenou priemyslovou zónou, zónou
bývania s rodinnými domami, a centrálnou zó-
nou s kultúrno-spoločenskou vybavenosťou a
službami. Súčasťou bola spravidla aj rekreačná
zóna s kúpaliskom a ihriskami. Kým prvé
z týchto priemyslových miest, projektovaných
začiatkom tridsiatych rokov, boli založené na
pravouhlej osnově — napr. Tillbury v Anglic-
ku (Karfík), Chelmek v Polsku (Gahura) alebo
Best v Holandsku (Vítek), boli neskoršie pro-
jekty ovplyvnené štúdiou ideálneho priemys-
lového města od Jozefa Gočára. Ustálil sa tzv.
vidlicový alebo parabolický typ kolonie. Z rea-
lizovaných zahraničných miest třeba si pripo-
menúť napr. Vukovar (Gahura) a Borovo (Kar-
fík) v Juhoslávii, Belcamp (Karfík) v USA, Ba-
tawa (R. H. Podzemný) v Kanadě, Ottmuth
(Gahura) v Nemecku, Hellocourt (Podzemný) vo
Francúzsku, Malfü (Voženílek) v Maďarsku,
Möhlin (prvý návrh Vítek, realizácia švajčiarsky
architekt Hannibal Naef) vo Švajčiarsku a Ba-
tanagar v Indii. Architektúra objektov v týchto
„mestách“ sa niekedy prispósobovala miestnym
zvyklostiam, napr. bow-windows v Tillbury,
valbové střechy podlá německých predpisov
z roku 1933 v Ottmuthu alebo biela tropická
architektúra v Batanagare.
Pri projektovaní francúzskej pobočky Hello-
courtu sa ešte raz střetáváme s Le Corbusie-
rom. Spoločne s Pierre Jeanneretom navrhli
roku 1936 pre Hellocourt obytný útvar s tri-
nástimi strohými mrakodrapmi, ktoré sú
umiestnené stupňovité na kopcoch severne od
existuj úceho sídliska. Pre rozpor medzi tradic-
Le Corbusier: Regulačný plán Zlína, 1935. Z diela
L’oeuvre de Le Corbusier
Projektové oddelenie SAS Zlín: Výrobna budova v Ba-
tawe, Ontario, Kanada, 1939. Z archívu J. Novotného
bývanie vo forme velkých obytných bio kov
s komunálnymi službami, ktoré situoval na tzv.
Jižní svahy. Boli to obytné domy, ktoré Le Cor-
busier projektoval rok predtým pre Nemours.22
K zástavlbe oblasti Jižní svahy skutočne došlo,
ale až v isedemdesiatych rokodh.
Okrem zlínskej aglomerácie Baťa systematic-
ky rozšiřoval pole svojej posobnosti budováním
filiálnych závodov a sídlisk na území Česko-
slovenska, aj v zahraničí. Sledoval tým ekono-
mické i strategické ciele. Filiálně závody budo-
vali tam, kde bol dostatok lacných pracovných
sil, príležitosť získať lačné suroviny alebo mož-
nost preniknúť na zahraničné trhy. Tieto tová-
renské mestá boli navrhované na základe vy-
tvořené] představy ideálneho záhradného města
o velkosti desaťtisíc obyvatel’ov. Z urbanistic-
kého hladiska išlo v podstatě o zónové pláno-
vanie s oddělenou priemyslovou zónou, zónou
bývania s rodinnými domami, a centrálnou zó-
nou s kultúrno-spoločenskou vybavenosťou a
službami. Súčasťou bola spravidla aj rekreačná
zóna s kúpaliskom a ihriskami. Kým prvé
z týchto priemyslových miest, projektovaných
začiatkom tridsiatych rokov, boli založené na
pravouhlej osnově — napr. Tillbury v Anglic-
ku (Karfík), Chelmek v Polsku (Gahura) alebo
Best v Holandsku (Vítek), boli neskoršie pro-
jekty ovplyvnené štúdiou ideálneho priemys-
lového města od Jozefa Gočára. Ustálil sa tzv.
vidlicový alebo parabolický typ kolonie. Z rea-
lizovaných zahraničných miest třeba si pripo-
menúť napr. Vukovar (Gahura) a Borovo (Kar-
fík) v Juhoslávii, Belcamp (Karfík) v USA, Ba-
tawa (R. H. Podzemný) v Kanadě, Ottmuth
(Gahura) v Nemecku, Hellocourt (Podzemný) vo
Francúzsku, Malfü (Voženílek) v Maďarsku,
Möhlin (prvý návrh Vítek, realizácia švajčiarsky
architekt Hannibal Naef) vo Švajčiarsku a Ba-
tanagar v Indii. Architektúra objektov v týchto
„mestách“ sa niekedy prispósobovala miestnym
zvyklostiam, napr. bow-windows v Tillbury,
valbové střechy podlá německých predpisov
z roku 1933 v Ottmuthu alebo biela tropická
architektúra v Batanagare.
Pri projektovaní francúzskej pobočky Hello-
courtu sa ešte raz střetáváme s Le Corbusie-
rom. Spoločne s Pierre Jeanneretom navrhli
roku 1936 pre Hellocourt obytný útvar s tri-
nástimi strohými mrakodrapmi, ktoré sú
umiestnené stupňovité na kopcoch severne od
existuj úceho sídliska. Pre rozpor medzi tradic-