Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

60


Fajnorovo nabrežie, stav z r. 1982. Foto M. Cervenan-
ský

odovzdané do 20. 10. 1924. Komisionálne posú-
denie projektov sa uskutočnilo dňa 30. 10. 1924.
Zo súťaže víťazne vyšiel návrh pražského archi-
tekta prof. Pavla Janáka. Komisia sa rozhodla
vyzvat ho na prepracovanie projektu a zadala
definitívny projekt jemu. V archívnych mate-
riálech však nenachádzame ďalšie správy o osu-
de jeho návrhu. Ďalšie ocenené projekty boli
od pražských architektův Bohumila Hypšmana
(do roku 1945 Hübschmanna), ktorý sa zaöbe-
ral aj reguláciou dunajského nábrežia v širšom
meradle, a Otakara Novotného. Návrh P. Janá-
ka, ktorý získal 1. miesto, bol skutočne najlep-
ší z hl’adiska riešenia interiérov múzea. Prie-
story boli viazané na skeletová betónovú kon-
štrukciu a velké miestnosti bolo možné podlá
potřeby dělit bez ohladu na konštrukciu budo-
vy. Janák to sám vysvětlil v sprievodnom tex-
te, kde si uvědomuje, že múzeum sa ešte len
buduje a postupom času sa bude rozšiřovat.
Budova mala byť vybavená pohodlnými scho-
dišť ami a výtaihmi typu „paternoster“, do pred-
náškovej siene pře příležitostné výstavy sa před-
pokládal zvláštny vdhod. Navonok mala byť bu-
dova členená monotónnym rastrom úzkých vy-
sokých okien a završená vysokou slepou atikou
s dekoratívnym cimbuřím. Navrhovaná atika
s cimbuřím dávala budově nepříjemný ráz pev-
nosti či kasárně, nebola však samoúčelná. Za
atikou malí byť ateliéry, laboratóriá a pracovně

s osvětlením z vnútornej strany cez šikmé plo-
chy střechy. Atika budovu zbytočne monumen-
talizovala a bola jedným z dóvodov požiadavky
na prepracovanie plánu.
Návrhy architektův Novotného a Hypšmana
sa velmi podobali pódorysom. Podstatné roz-
diely spočívali v chápaní fasády, kde Novotný
zdóraznil vstupnú úzku fasádu, kým Hypšman
kládol doraz na priečelie obrátené k Dunaju.
Nepodařilo sa zistiť osud dalších návrhov2
okrem projektu arch. Víta Obrtela,3 ktorý bol
na svoju dobu velmi pokrokovo riešený. Jeho
subtilná architektúra s předsunutým vchodom
bola v intenciách Bauhausu.
Návrh, ktorý podal M. M. Harminc, bol mi-
moriadne konzervatívny, prezrádza ovplyvne-
nie íbudapeštianskou secesiou. Harminc budovu
komponoval na dunajské nábrežie ako pendant
o desaťročie staršej secesnej „ Vládnej“ budovy
arch. Josefa Rittnera. Z Rittnerovej architek-
túry, ktorá je dnes čiastočne ochudobnená (utr-
pěla bombardováním za druhej světověj vojny
a nebola zodpovedajúco obnovená), převzal Har-
minc nielen členenie nábrežnej fasády s mohut-
ným rizalitoim v střede a dvorná rizalitmi po
stranách. Nad vstupným priečelím budovy na-
vrhoval trojuholníkový štít — tympanon s fi-
gurálnou a heraldickou sochárskou výzdobou
a nad štítom ešte secesnú vezu s kupolou, ktorá
skoro úplné opakuje motivy mohutných kupo-
lovitých striech z východnej fasády Rittnerovej
budovy a v obryse připomíná vežu Paláca spra-
vedlivosti v Bruseli. Južné priečelie bolo monu-
mentalizované troma rizalitmi. Stredný z nich
obrátený k Dunaju mal byť zakončený troj-
úhelníkovým štítom so zrezanými rohmi. Po
stranách štítu malí stát alegorické postavy,
v štíte sa navrhoval reliéf oráča s pluhom a koň-
mi. Navrhovaná budova múzea a už postavená
„Vládna budova“ mali tvoriť akési symetrické
křídla okolo neogotickej budovy bývalých prie-
myselných škol z roku 1904 od budapeštianske-
ho architekta G. Kolbenhayera. Budapeštianska
secesia sa v póvodnom Harmincovom projekte
uplatňovala vo vyčerpávajúcej miere.
Komisia v júni 1924 oprávněně vytýkala Har-
mincovmu projektu prehnanú pompéznosť. Mi-
moriadne bohato vyzdobená fasáda ostro kon-