Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

63


Detail sochárskej výzdoby brány, A. Paukert, 1924.
Foto M. Cerveňanský

slavských firiem sa zúčastnilo len umělecké
kováčstvo Marton a syn dodávkou svietidiel po
obidvoch stranách hlavného portálu. Všetky
finančné transakcie sa realizovali prostredníc-
tvom bratislavské] filiálky Ceskej zemskej ban-
ky. Z archívnych materiálov vyplývá, že pri
stavbě dochádzalo k róznym nepříjemným pre-
kvapeniam (zosadanie základov, prasknutie be-
tónovej podzákladovej došky), k nesvedomitým
a oneskoreným dodávkám, i k omeškaniu práč
z róznych iných příčin.
Zvláštny dôraz sa kládol na dekoratérske
práce. Lustre do reprezentačných priestorov
dodávala firma Franta Anýž z Prahy podlá ná-
vrhov z Harmincovej kancelárie. Návrhy sa
však museli často prepracovávať a zjednodušo-
vat, lebo boli předimenzované a prezdobené.
Vstupná brána bola povodně navrhnutá jedno-

duchšia, Harmincov projekt na jej bronzové
výplně bol neskór změněný. Zmluva na dodanie
bronzovej brány bola dohodnutá s firmou Pleva
v Brandýse nad Labem. Jej málo okázalý pro-
jekt od M. Harminca dali přepracovat pražské-
mu architektovi Václavovi Ložekovi. Podlá jeho
nákresov vyhotovil sochár A. Paukert trojroz-
měrné modely výplní, ktoré nakoniec odliala
Umělecká slévárna p. Maška v Prahe-Karlíne
a v Brandýse ich zmontovali s rámovou kon-
štrukciou brány. Ložek navrhoval aj vnútorné
zariadenie kaviarne. Augustin (Stino) Paukert
bol absolventom pražskej akadémie (prof. Sta-
nislava Suchardu) a desať rokov pracoval v Ří-
me. V Bratislavě sa zúčastnil výzdoby budovy
Policajného riaditel’stva, kam dodal postavy
atlantov a dvoch levov — štítonošův. Vo výpl-
niach brány múzea až medailérsky jemne vy-
pracoval pofnohospodárske motivy. Bránu do-
dali z Brandýsa do Bratislavy s poměrně
velkým omeškaním, čo málo za následok nepří-
jemné vyjednáváme o penalizácii, lebo firma
Pleva sa v zmluve zaviazala platit za každý deň
omeškania 200 Kč, čo pri niekolkotýždňovom
omeškaní znamenalo poměrně vysokú sumu.
Do ploch parapetov medzi oknami prvého a
druhého poschodia západnej fasády osadili tri
reliéfy s námetmi zo života slovenského vidiec-
keho 1’udu. Tieto reliéfy, ako aj výplň tympano-
nu a volné figurálně skupiny dodal pražský so-
chár František Uprka, brat maliara Joža Úprku.
Reliéfy nie sú obzvlášť umělecky hodnotné a na
strednom z nich, ktorý je širší, vznikla nelogická
prázdna plocha. Sú tesané z pieskovca, ktorý
Úprkoví dodal sochár František Bílek. Pri pre-
beracom konaní znížili autorovi honorár, preto-
že použil nekvalitný materiál s hrdzavými Skvr-
nami. Podlá vyjadrenia dodávatela Bílka sa
mali škvrny časom stratiť (patinovat), ale ešte
aj po šesťdesiatich rokoch sú badatelné.
Sochársky poměrně slabo zvládnutá bola aj
figurálna výplň tympanonu. V relativné vyso-
kom reliéfe tu bol znázorněný oráč s pluhom,
tahaným koňmi. Aj voči tomuto dielu mala
preberacia komisia námietky, reliéf však osadili.
Kompozícia bola rozvláčná, nevyplňala plochu
tympanonu. Pri pohlade zdola sa část kompo-
zície istrácala, lbola zakrytá širokou římsou.