Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (32.2000)

11. Giovanni da Rimini, Apoštoli, detail Posledného súdu,
okolo 1315 (Museo della Città)

12. Pietro da Rimini, detail malovaného sokla s lambrekýnom,
1320-32 (kostol San Pietro in Sylvis, Bagnacavallo)

vanniho dekoratívny aparát, s ktorým pracuje
v kostole Sant’Agostino, kosmatské geometric-
ké pásky na bordových plochách, ozdobených
pravidelné rozmiestňovanými rozetami, nie je,
samozřejmé, špecifikom maliarskeho rukopisu
autora, či znakom regionálně] malby. Tde o vše-
obecné rozšířený dekoratívny vokabulár umenia
trecenta, použitý aj v Ostrihome. Obdobné zo-
brazenie fiktívneho sokla z kosmatského pásu
kombinovaného so zavěšeným lambrekýnom,
ako to vidíme na študovanej výzdobě, sa zjavil
v presbytériu kostola San Pietro in Sylvis v Bag-
nacavallo, [Obr. 12] dokončenom v treťom de-
saťročí 14. storočia dalším, nie menej známým
Rimmčanom, Giovanniho mladším spolupracov-
níkem, Pietrom. Jeho figuratívny repertoár má
však už iný charakter, určený novými gotizujú-
cimi komponentmi v miestnom umění.28 Frek-
ventovanejšie používá typy s gréckym profilom,
akcentovanou bradou a mohutným „zápasnic-
kým“ krkom, [Obr. 13] ktoré sa odlišujú od
podob ostřihomského anonyma, ale niekedy -
ako to badat aj na freskách kostola Santa Chia-
ra,29 [Obr. 14] nezapřie v svojom přej ave aj punc
staršieho majstra a učitela Giovanniho, čím pri-
pomenie aj ostřihomská malbu. Rovnaký typ

tváří ostřihomských svätcov nachádzame v re-
fektóriu františkánského kláštora v Bologni,30
[Obr. 15] s inkarnátom a črtami rozvalérovaný-
mi do najjemnejších odtieňov, kde převáži nová
plasticita, spočívajúca v maliarskom majstrov-
stve a absolútnom oproštění sa od „skeletu“ li-
nie. Autorom tejto výzdoby je Francesco da Ri-
mini, pravděpodobně tiež vyučený v Giovanniho
dielni, ktorý zohral nezanedbatelní! úlohu pri po-
čiatkoch boloňské] malby,31 obratné modifiko-
val Giovanniho vzor a v porovnaní s našim ano-
nymem v Ostrihome sa viac odpútal od maj-
strovho figuratívneho slovníka.
Dosialsav odbornej literatuře nezjavili pod-
statnejšie pochybnosti o tom, že by nástěnná
výzdoba arcibiskupské] kaplnky nebola dielom
talianskeho majstra, čo potvrdzujú aj moje zis-
tenia. Vzhladom na uvedené příklady malby ta-
lianskeho trecenta dokladajú dodnes neuvádza-
nú možnú štýlovú blízkost k umeniu Romagne
- k malbě riminských majstrov. Ale aj tu možno
ešte vycizelovať povod tejto afinity a upřesnit
predpokladanú formáciu neznámého majstra
v dielni Giovanniho da Rimini, kedže výtvarný
přejav ostřihomského anonyma je určený klasic-
kým maliarskym jazykom tohto Riminčana, ne-

70