Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

Ornament pokračuje bez prerušenia i v osteniach
okien (obr. 17). V nárožiach sa lístkový motiv len
jemne prelne. Listové motivy sa viažu na osnovný
prút druhotné, priraďujú sa к němu a len zriedkavo
přerušujú plynulú kresbu prel’nutim sa před prút.
Lístky vybiehajú z prúta plamienkovite. Pokia!
vyrastajú z vnútornej strany oblúka, rozvij ajú sa
pravidelné v menších troj lístkových hrotistých
útvaroch, len zriedkavo členitějších. Na jeho von-
kajšej straně vyrastajú v členitejšej podobě,
vrstvené až v bohatej plamienkovitej kytici. Listo-
vý plamienkovitý útvar vyplňa často i plochy
v střede volúty (obr. 18).
Kresba ornamentu je založená na čiernej linke,
kolorovanej zelenou, v květinových motívoch červe-
nou, žitou a modrou. Jemné šrafovanie v negatív-
nom i pozitívnom tvare naznačuje plastickost
motívov. Ornament nenarušuje ani najmenší dra-
maticky komponovaný detail.

Z neopakovania sa motivu, z množstva variácií
usudzujeme, že autor nemal alebo priamo nepouží-
val předlohu alebo šablonu. Vychádzal pravdě-
podobně zo znalosti niektorého typu, ktorý volné
obmieňal. Načrtol osnovu prútov v oblúkoch,
ktoré navzájom poprepletal a vytvořil tak základ-
ný rytmus na ploché steny. Do nej začlenil
kvety a lístky. Středový motiv, kvet, bol rovnako
dóležitý ako prútová osnova. Zdórazňoval kom-
pozíciu rozvilín tým, že vlastným centrickým
rozložením akcentoval středový, ale lineárny oblúk,
ktorý ho obiehal. Na druhej straně vyrovnával
svojím plošným rozložením, dosiahnutým často
farbou, sklon osnovného prvku к preexponovanej
kresbovosti a lineárnosti. Farba vytvárala akési
oporné body v nekonečnom plynutí rozvilinových
úponkov.
Do celkovej ornamentálnej výzdoby zapadali
i erby na východnej azápadnej stene, ako aj v ostení

12. Banská Bystrica — Thurzov dom, výjav z bájky
o líške a bocianovi, 1465—1478. Foto R. Kedro

13. Orava — hrad, nástěnná výzdoba donjonu na 2.
poschodí, východná stená, 1480—1483.



131