Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 132
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0138
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile


14. Orava-—hrad,
detail
predchádzajúcej
snímky,
1480—1483

okna východnej steny, ktoré patřili Jánovi Korví-
novi (obr. 19, 20, 21). Dva erby boli vsadené do
kruhových prstencových emblémov.19 Erby sú
dóležité preto, lebo ich zakomponovanie priamo
do ornamentu určuje takmer presne vznik malieb.
Podobný erb označený letopočtom 1483 sa totiž
našiel aj na 1. poschodí.
Kubínyi vo svojej štúdii o „korvínskych mal-
bách“ datuje výzdobu na základe erbov do rokov
1480 až 1483.20 Zároveň zaraduje malby medzi
bežnú ornamentálnu výzdobu 14. a 15. storočia.21
J. Kavuljaková — D. Menclová22 i E. Križanová23
datujú malby rovnako ako Kubínyi.
Aby sme však datovanie nepřevzali mechanicky,
odóvodnime svoje stanovisko aspoň vylúčením
ostatných možností prestavieb.
Najstaršie jádro hradu vzniklo před rokom 1267.
Pozostávalo z horného hradu, tzv. citadely a z vel-
kej hranolovitej veže v strednej časti.24 К nej sa
pripájal zo severnej a východnej strany hradobný
múr. Veža — donjon mala vtedy prízemie a dve
murované poschodia. Jediným vstupom do veže
bol přechod z 2. poschodia. Miestnosť, kde sa dnes
malby nachádzajú, vtedy už existovala, ale vznik
malieb v tomto období možno vylúčiť vzhladom na
výhradně obrannú funkciu veže, ako aj na skuteč-

nost, že tento typ a forma použitia malby v stred-
nej Europe sa vyskytujú až okolo polovice 15.
storočia.
V 14. a 15. storočí sa na hrade nestávalo.25
Roku 1474 sa hradu zmocnil král’ Matej Korvin.
Roku 1481 ho daroval svojmu maloletému synovi
Jánovi, ktorý spolu s Oravou dostal i Liptov,
Turiec a TrenVčín. tom čase sa uskutečnila ďalšia
váčšia přestavba v strednej časti hradu, pričom
bola veža připojená к obytným miestnostiam
západného křídla stredného hradu. Až v tomto
čase boli i jej horné miestnosti prispósobené na
bývanie. V prospěch datovania malieb do obclobia
tejto přestavby medzi rokmi 1480—1483 hovoří:
1. Erb Jána Korvína, zakomponovaný do orna-
mentu.
2. Úprava horných miestnosti na obytné.
3. Typ ornamentu a jeho dekoratívny charakter.
4. Důležitost přestavby vzhladom na vlastníka
a předpokládaná náročnost Mateja Korvína.
Ďalšia, tretia přestavba sa uskutečnila v rokoch
1534—1544, v čase, keď hrad obýval sliezsky
šlachtic Ján z Dubovca. Přestavba, ktorá sa za
něho uskutočnila, najma však výtvarné formy
portálov vykazujú znaky sliezskej neskorej gotiky,
ktorú sem priniesli pozvaní majstri.26

132
loading ...