Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

Ornamenty donjonu vyjadrujú vědomé úsilie
o poriadok, čistú tvarovú jednotu a vyváženost
protikladných prvkov. Charakterizuje ich jedno-
duchá kompozícia, neutajovaný princip postup-
nosti. Zdánlivá nepřesnost, resp. náhodnost tvaru
vytvára pósobivú intimitu, ale na druhej straně
aj monumentalitu, podmienenú bezvýhradným
prijatím dekoratívnosti. V ucelenej vzájomnej
kresbovej i farebnej súhre detailov znamenajú čo
najplnšie využitie dekoratívnych dobových mož-
ností.
*
Napriek rozdielom, ktoré sme tu spolu s datová-
ním rozviedli, je zjavné, že vo všetkých spomenu-
tých prípadoch, na Oravskom hrade, v Thurzovom
dome v Banskej Bystrici i na Zvolenskom hrade,
ide o rovnaký druh ornamentu, o rovnaké poslanie

dekorativně upravit a spríjemnit životné prostre-
die člověka. Ornamentika javí čiastočnú podob-
nost i v systéme kompozičnej výstavby, v popína-
vosti, i v neohraničenosti. Odlišnosti a rozpory
v tvárnom cítění detailu a čiastočne aj v kompozič-
nom rozostavení určujúcich pohybov a napokon
aj elementárne rozdiely vo výbere jednotlivostí
vyplývajú, prirodzene, z rukopisu rozličných
autorských individualit.
J. Weingartner sa vo svojej štúdii o středovekej
nástennej malbě v profánnej architektúre v Ti-
rolsku27 pokúsil riešiť niekolko základných problé-
mov. Keďže spomínané nástěnné malby na Sloven-
sku sú podobného charakteru ako v Tirolsku,
pomóže nám jeho štúdia pri určení ich vývinového
stupňa.
V prvých troch častiach svojej štúdie zaoberá sa
Weingartner28 nástěnnou malbou a fázami jej

15. Orava — hrad, část ornamentálně j výzdoby na sever-
nej stene 2. poschodia donjonu, 1480—1483

16. Orava — hrad, detail predchádzajúcej snímky, rene-
sančný motiv: hlava muža, vyrastajúca z kvetu,
1480—1483. Foto R. Kedro



133