DOI Artikel:
Ďurdiaková, Eva: Slovenská neskorogotická ornamentálna nástenná malʹba v profánnej architektúre
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0145
V jednotlivých obdobiach vývinu výtvarného
umenia sa ornament vo váčšej alebo menšej miere
prikláňa к realite prírody. V neskorej gotike přijí-
má ornament realitu vo forme veristického detailu,
ktorý v protiklade к stylizovaným formám vyznie-
va ako naturalistický. Zretelne vystupuje tento
znak na malbách vo Freundsbergu (obr. 25), kde
pohybová a stylistická nesúrodost je podstatné
výraznejšia a kde sa blízkost к prírodným motívom
prejavuje právě v náhodnosti tvaru i gesta. V cítě-
ní tvaru je zřejmá znalost a skúsenosť realistického
opisu prírody. Ornament je tu vo zvláštnom posta-
vení. So všeobecným typom má spoločnú dekorativ-
ní! funkciu. Odlišuje ho však popretie a odmietanie
vyrovnanosti a harmonickej výstavby (t. j. kompo-
zičného principu, ktorý popiera náhodnost zosku-
penia sil), prelínanie sa pohybových, dynamických
alebo statickejších impulzov. Jeho formy sú bližšie
prírode. Nie v type ornamentu, iba v přístupe
к objektívnej realite, ktorý nemusel byt vědomý,
je autor otvorenejší a voči nej bezbrannější.
Niektoré motivy nástennej ornamentálnej vý-
zdoby sú blízké dobovým ornamentálnym tkani-
nám.38 Nie je to však iba použitie příbuzného moti-
vického detailu. Staršie tirolské malby a naše
příklady zo Slovenska i z neskorej renesančnej
malby, ktorá znamená hlavně u nás dlhodobé
doznievanie neskorogotickej tradicie,39 ukazujú,
že ihizívna, maliarsky interpretovaná forma látko-
vej tapety bola běžným spósobom výzdoby stien.
Je pozoruhodné, že v oblasti Tirolska imituje malba
ranějších období kožušinový závěs.
Struktúru a dekor brokátovej tkaniny majú
okrem odevov biblických postáv aj závěsy, zachy-
tené na pozadiach tabulových obrazov a najma
iluzivně závěsy za plastikami v skriniach křídlo-
vých oltárov.40
Čiastočná motivická příbuznost iluzívneho zá-
24. Reifenstein v Tirolsku, výzdoba „Zelenej izby“,
okolo r. 1511. Foto G. Ammann, Landesmuseum Ferdi-
nandeum, Innsbruck
25. Freundsberg pri Schwazi v Tirolsku, ornamentálna
výzdoba, okolo г. 1510. Foto G. Ammann, Landes-
museum Ferdinandeum, Innsbruck
139
umenia sa ornament vo váčšej alebo menšej miere
prikláňa к realite prírody. V neskorej gotike přijí-
má ornament realitu vo forme veristického detailu,
ktorý v protiklade к stylizovaným formám vyznie-
va ako naturalistický. Zretelne vystupuje tento
znak na malbách vo Freundsbergu (obr. 25), kde
pohybová a stylistická nesúrodost je podstatné
výraznejšia a kde sa blízkost к prírodným motívom
prejavuje právě v náhodnosti tvaru i gesta. V cítě-
ní tvaru je zřejmá znalost a skúsenosť realistického
opisu prírody. Ornament je tu vo zvláštnom posta-
vení. So všeobecným typom má spoločnú dekorativ-
ní! funkciu. Odlišuje ho však popretie a odmietanie
vyrovnanosti a harmonickej výstavby (t. j. kompo-
zičného principu, ktorý popiera náhodnost zosku-
penia sil), prelínanie sa pohybových, dynamických
alebo statickejších impulzov. Jeho formy sú bližšie
prírode. Nie v type ornamentu, iba v přístupe
к objektívnej realite, ktorý nemusel byt vědomý,
je autor otvorenejší a voči nej bezbrannější.
Niektoré motivy nástennej ornamentálnej vý-
zdoby sú blízké dobovým ornamentálnym tkani-
nám.38 Nie je to však iba použitie příbuzného moti-
vického detailu. Staršie tirolské malby a naše
příklady zo Slovenska i z neskorej renesančnej
malby, ktorá znamená hlavně u nás dlhodobé
doznievanie neskorogotickej tradicie,39 ukazujú,
že ihizívna, maliarsky interpretovaná forma látko-
vej tapety bola běžným spósobom výzdoby stien.
Je pozoruhodné, že v oblasti Tirolska imituje malba
ranějších období kožušinový závěs.
Struktúru a dekor brokátovej tkaniny majú
okrem odevov biblických postáv aj závěsy, zachy-
tené na pozadiach tabulových obrazov a najma
iluzivně závěsy za plastikami v skriniach křídlo-
vých oltárov.40
Čiastočná motivická příbuznost iluzívneho zá-
24. Reifenstein v Tirolsku, výzdoba „Zelenej izby“,
okolo r. 1511. Foto G. Ammann, Landesmuseum Ferdi-
nandeum, Innsbruck
25. Freundsberg pri Schwazi v Tirolsku, ornamentálna
výzdoba, okolo г. 1510. Foto G. Ammann, Landes-
museum Ferdinandeum, Innsbruck
139