Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 140
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0146
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
vesu a ornamentu nás vedie к domnienke, že póvod
a pohnútka к ornamentálnej výzdobě je snahou
o nahradenie závěsu dekoratívnym ornamentom.41
Druhým impulzom, ktorý viedol umelca к orna-
mentálnemu dekorovaniu interiéru, bolo úsilie
preniesť emóciu z prírody do súkromia. Ornament
bol svojím charakterem do istej miery schopný
vyhoviet tejto snahe. Oslobodzoval umelca od
nevyhnutnosti priestorového zachytenia výseku,
pričom tvarom i kompozičným rytmom nahrá-

dzal, ale v zmysle neskorej gotiky i povyšoval
prírodný výsek vědomou přestavbou na výtvarné
pósobivú kreáciu. Tradičný gotický ornament sa
vplyvom nových tendenci! nezměnil od základu,
t. j. motivicky (iba zriedkavo nachádzame rene-
sančně motivy v kompozíciách, napr. na Oravskom
hrade), ale umocněním dekoratívnej funkcie:
ornamentálna kompozícia postupné odmieta ohra-
ničenost a druhotnost svojho postavenia v hierar-
chii námetov.

Poznámky
1 Najčerstvejšie výskumy ukazujú, že okruh týchto
malieb na Slovensku bude trocha širší — pozn. red.
2 G. В alaš a, Historické pamiatky Zvolenského okresu
IV, Zvolen 1964. Opis malieb převzal z Kubínyiho štúdie:
Zolyommegye müemlékei, Arch, kôzlemények IV, 1894, 4,
str. 37—38, takmer v nezmenenej podobě pravděpodobně
preto, lebo malby sú v súčasnosti vo velmi zlom stave.
Podjazd sa počas všetkých prestavieb používal a malby
sa zaniesli silnou vrstvou nečistoty, ktorá podlá správ
reštaurátorov prenikla hlboko do štruktúry omietky.
3 D. Menclová, Hrad Zvolen, Bratislava 1954, str. 42.
Pri posledně j rekonštrukcii hradu sa zistilo, že niektoré
torza malieb na 1. poschodí boli před niekolkými rokmi
počas „úprav“ z neuvedených příčin otlčené.
4 J. Gerevich v súpise nástěnného maliarstva v Uhor-
sku uvádza výtah doterajších správ a literatúru, ktorá
malby spomína.
Citujeme:
F. Rómer, Régi falképek Magyarországon, Budapest
1874. I. Henszelmann, Magyarország Ó — keresztény,
román és átmeneti stylů müemlékei rövid ismertetése, Bu-
dapest 1876, str. 150. J. Gerevich, A kôzépkori Magyar-
ország falképei, Budapest 1934, str. 238.
5 Geometrické kreslenie bolo v středověku běžné,
i v našom případe je najpravdepodobnejšie, že medailón
vznikol týmto spósobom. Rekonštrukcia ho nemohla
upravit vzhladom na to, že lístkové motivy ornamentu
sa prelínajú cez okraj.
6 Akantový lístkový ornament pochádza ešte z antiky.
V středověku sa častejšie vyskytuje i vplyvom Orientu,
v dósledku živších vzájemných stykov.
7 D. Menclová, c. d., str. 39—41. Uvádza, že od roku
1424, ked král Žigmund daroval Zvolen i s banskými
mestami králbvnej Barboře, stal sa zvolenský komitát
lénnym zaopatřením uherských královien, čo pře kraj
znamenalo odovzdávanie dóchodkov do královských
pokladnic. Týmto aktom stává sa Zvolenský hrad středo-
bodom záujmu panovníka, ktorý sa, ako možno předpo-
kládat, postaral o jeho čo najreprezentatívnejšie a najú-
čelnejšie vybavenie.
Roku 1442 sa stal hrad stálým sídlom J. Jiskru. Stalo
sa tak po smrti Alžběty, dcéry Žigmunda Luxemburské-
ho, ktorá mu ho dva roky predtým darovala. Jiskra si

udržal hrad do roku 1462, ked uzavřel s Matejom Korví-
nom, synom Jána Hunyadiho, ktorý hrad dobýval,
mier.
Po smrti Mateja Korvína (1490) dostala hrad spolu
s banskými mestami, okrem Banskej Štiavnice, a so Zvo-
lenskou župou králbvná Beatrix podlá tradicie ako vdov-
ské zaopatřeme. Po jej smrti roku 1498 sa stal správcom
hradu jej dóverník Talian Perotti, ktorý sa po roku 1501
vrátil spät do Talianska. Hrad dostal do zálohu Ján
Thurzo z Betlanoviec (fl508).
8 Pravděpodobně s týmto používáním hradu súvisí
i póvodná malba zvolenskej fary, zobrazujúca Opačná
históriu, kde zajaci nesú zviazaného polovníka. L. Šášky,
Zvolen v minulosti a přítomnosti, Bratislava 1959, str. 177.
9 D. Menclová, c. d., str. 48. Menclová dala celkom
neopodstatněně do súvislosti malbu podjazdu s touto
přestavbou, hoci zjavne ide len o úpravu hradu v záujme
obranyschopnosti.
10 Malbami rámovania portálu na 1. poschodí sme sa
bližšie nezaoberali, pretože rekonštrukcia z Kubínyiho
štúdie na to nepostačuje. Podobné delenie rámovania
portálu sme našli v „Zelenej izbici“ hradu Reifenstein.
11 Je však možné, že výškové rozdiely podlahy, ako
ich poznáme dnes, vznikli až neskór.
12 Opis malieb uviedla E. Lajtová v štúdii o Thurzovom
dome: A Besztercebányai Thurzóháza Jálképei. Múvészet-
tôrténeti értésitô XV, 1966, 1, str. 1—10.
13 Podlá názoru doc. dr. J. Nováka z FFUK erb vyt-
vára heraldickú alegóriu, zloženú z arpádovského a an-
jouovského erbu a jeruzalémského kríža. Za upozornenie
vdačíme dr. L. Šáškymu.
14 Vzhladom na to, že velká část týchto ornamentov
bola doplněná, ťažko určit, či к popretiu „prútovej osno-
vy“ nedošlo iba zásahom restaurátora. Domnievame sa
však, že reštaurátor dodržiaval systém malieb, pretože
napr. v okolí Tança s medvedom je táto „osnovná línia“
stonky celkom prirodzenou hrou ornamentu popretá.
15 E. Lajtová, c. d., str. 4—5.
16 J. Chudomelka, Pamiatková úprava Thurzovho
domu. Pamiatky a múzeá VIII, 1959, 2, str. 84—89.
17 E. Lajtová, c. d., str. 5.
18 M. Kubínyi, Régi és újfalfestmények az árvai várban,
Budapest 1908, str. 9.

140
loading ...