19 P. Čaplovič, Oravský zámok, II. kapitola, Znaky
a erby. Pamiatky a múzeá VIII, 1959, 4, str. 167.
20 M. Kubínyi, c. d. str. 7.
21 Staršia slovenská a uhorská umenoveda sa zaoberala
oravskými malbami len málo. Kubínyi zistuje podobnost
s malbami na hrade Runkelstein v Tirolsku. Tieto malby
sú však omnoho staršie. Vznikli podlá Weingartnera
medzi rokmi 1385—1414 a zobrazujú výlučné světské
figurálně témy.
22 J. Kavuljaková — D. Menclová, Oravský zámok,
Bratislava 1963, str. 61.
23 E. Križanová, Oravský hrad, Bratislava 1963, str.
14.
24 Kavuljaková — Menclová, c. d., str. 47, 50
a 52, uvádzajú ako prameň přesného opisu hradu archív-
ny dokument z roku 1557.
25 Hrad v tom čase vlastnili Ctiborovci, Balickovci
a Komorowskovci. Roku 1474 sa znova stal královským
majetkom. Kavuljaková-Menclová, c. d., str. 13—
15.
26 Kavuljaková — Menclová, c. d., str. 69—-70.
Uvádzajú, že z tejto doby pochádza aj iluzivně diamanto-
vanie na spósob chiaroschuro v čiernej a sivěj farbe.
Vzhladom na to, že diamantovanie je renesančného
charakteru, domnievame sa, že vzniklo až v neskoršej
fáze.
27 J. Weingartner, Die profane Wandmalerei Tirols
im Mittelalter .Münchener Jahrbuch der Bildenden Kunst
V, 1928, str. 1—58.
28 Váčšina tirolských malieb zo začiatku 14. storočia
má náboženský charakter. Světské malby existovali
už v 12. a 13. storočí, tvořili však vždy súčast celého
komplexu malieb. Weingartner uvádza niekolko príkladov
tejto malby raného obdobia, ktoré pre informáciu o vývi-
novej postupnosti uvádzame. Z rokov 1300—1320 po-
chádzajú malby poschodia v Casette zámku Sabbionara
pri Aviu. Malby sú charakteristické výrazným archi-
tektonickým členěním steny. Dolnú část steny vyplňa
iluzívna kožušina, ktorej horný okraj bol upevněný krúž-
kami na velmi primitivné malovanej žrdi. Medzi krúžka-
mi je závěs 1’ahúčko previsnutý. Nad ním sa odohrávajú
bojové a rytierske scény. Listový ornament vyplňa iba
ostenie okna, ktoré je však ešte členené kazetováním, a
preto je ornament značné zgeometrizovaný. Túto archi-
tektonickú postupnost v členení steny nachádzame
i v hradněj miestnosti v Sprechensteine pri Sterz ingu.
I tu vidíme na háčikoch zachytený kožušinový závěs,
ktorého štylizácia je trocha uvolnenejšia. Okenné niky
sú lemované vinnou révou. Figurálnych obrazov niet.
Iba přibližné vo výške % steny prebieha horizontálny
pás kaziet s květinovým motívom. Weingartner datuje
malby do polovice 14. storočia. Podobné je vyobrazený
i závěs v Kaldiffe pri Neumarkte, kde však nad ním
prebieha hustý Stylizovaný listový ornament, ktorý sa
strieda v pozitívnej i negatívnej kresbe; je datovaný
okolo roku 1300.
V priebehu 14. storočia vniká do Tirolska toskánský
štýl s dósledne plastickým a priestorovým poňatím,
od severu však vplýva čisto lineárny štýl gotiky.
Z dalších príkladov vyberáme iba dva významné

cykly: z Runkelsteinu z konca 14. a začiatku 15. storočia
a z hradu Lichtenberg zo začiatku 15. storočia (koniec
14. stor.?), přenesené do Múzea Ferdinandea v Innsbruc-
ks V Runkelsteine sa podlá Radingerovho opisu nachá-
dza výzdoba tzv. kúpelne na 2. poschodí, tzv. Turnajovej
komory na 3. poschodí, v južnom křídle na přízemí
malba kap Inky, na 1. poschodí hrdinské pověsti a celkom
zničené malby s Neithartovými příhodami atd.
Z Lichtenbergu spomedzi množstva výjavov spomenie-
me tie, ktoré tiež zobrazovali dvorný život: Radovy tanec,
Trhanie kvetov, Alegória kolesa šťastia, bájky o zvieratách
a iné, datované Lutterottim tiež do přelomu 14. a 15.
storočia. Weingartner dalej uvádza, že malby sú len
zlomkom póvodnej produkcie oblasti, postačujú však
ako ukážka tematiky a spósobu malby.
Ďalej uvádza Weingartner příklady z druhej polovice
15. storočia, ktoré však už dokumentujú volné, netek-
tonické „tapetovanie“ steny ornamentom. Z ranějších
malieb hodno spomenúť aj malbu tzv. Orlej veže v Tri-
dente, kde je alegoricky vyobrazených 12 mesiacov roka.
Datované sú do prvého desaťročia 15. storočia.
29 Podlá doterajšieho stavu výskumu sa na Slovensku
v cirkevnej architektúre podobný případ malby nevysky-
tol. Prirodzene, to však neznamená, že u nás malby
ornamentálneho charakteru v cirkevnej architektúre
v tomto období neexistovali.
30 Vztah kvádrovania a ornamentu je však problema-
tický právě v nadváznosti oboch častí. Kvádrovanie sa
pod záhradným útvarom rozplývá, vedla něho však
plynie i s premalbou až к hornej povalovej úrovni.
Funkciu sokla toto kvádrovanie teda vykonává iba
núdzove. Na niektorých miestach sa obe malby výrazné
prekrývajú. Nemožno vylúčit, že ide o překrýván ie
sa dvoch vekom odlišných vrstiev.
31 Weingartner, c. d., str. 58—60.
32 Weingartner uvádza opis malieb: sála je pokrytá
profilovanou trámovou povalou. Husté, bujné úponky
s tmavou kontúrou a světlým vnútorným modelováním,
zelené na zelenom podklade, prebiehajú vo velkých zví-
řených listoch v chaotickej spleti po celej stene a vnikajú
i do vnútra do oboch arkierov. V protiklade stoj a proti
sebe celkom tenké, bielym svetlom vyzdvihnuté natura-
listické větvičky a nápadné široké, do nekonečna predlžo-
vané a skrúcané listy. Tu a tam visia na větvičkách velké
pestré kvety, alebo ovocie, rovnako drobné postavičky
chlapcov alebo šašov. V jednom arkieri je umiestnený
a do ornamentu zakomponovaný sv. Wolfgang, v druhom
Panna Mária Assunta. Na druhej stene postava muža
s legendou Niemand (c. d., str. 54).
33 Weingartner píše: v zelenej, červenej a hnedej
prechádzajú po stene úponky s tmavou kontúrou a svět-
lou líniou, nahrádzajúcou tieňovanie. Ornament je bez
kvetov, namiesto nich sú však vkomponované jednotlivé
scény: lovec so psom a jeleňom, lovec s trúbou, dáma
so sokolom atd. (c. d., str. 49).
34 Weingartner, c. d., str. 56: I tu sa nachádzajú
na dvoch stěnách malby z rovnakého obdobia ako na
Reifensteine a v Merane: zelený úponkový ornament,
vnútri bez rámovania, jednotlivé lovecké scény s polov-
níkmi, jeleňom a psom. Na jednej stene je medzi orna-

141