Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 153
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0159
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tamojšieho kostola (dnes Szépmüvészeti Múzeum,
Budapest) a hlavný oltář v Lipanoch.
Pavel tvořil svoje diela vždy podlá předloh,
a to este aj vtedy, keď sa vo výtvarnom umění
začína intenzívně uplatňovat osobitost a indivi-
dualizmus. Přitom si vytvořil súbor formálnych
prvkov pre výstavbu těla, modeláciu drapérií,
podanie rúk a formovanie hlavy, tváře a jej častí,
ktoré vo svojej tvorbě opakuje bez změny. V jeho
diele sa objavujú viaceré poznatky získané pozoro-
váním skutečnosti, tie však dalej nerozvíja ani
nijako intenzívně neuplatňuje. Pre jeho postavy je
charakteristická nečakaná křehkost, jemné pře-
kresleme detailu, zjemnenie celku i častí. Pavlovi
nešlo o naznačenie duchovnej expresivity alebo
dórazné vyslovenie realistických prvkov. Mocné
na něho zapósobila Stossova virtuózna řezba, ale
kypiaca živost a vášnivosť výrazu nenašli u něho
ozvěnu. Pavel sa pohybuje v svete štíhlých lud-
ských bytostí, zahalených do rúch pósobiacich
krehkosťou a takmer nehmotnosťou drapérií, ktoré
výstupu jú vo vysokom reliéfe ; tváře sú poznačené
zmyselnosťou, pre sochy je příznačná nebývalá
zjemnenost, ku ktorej pribúda niekedy úsilie
o charakterizovanie postavy. Pavlovi nešlo o Ma-
dame a nachádzanie nového, jemu bolo vlastné
zdokonalbvanie ustálenej formy, jej zjemňovanie.
Pavlov odklon od plnoobjemovej plastiky sme-
rom к reliéfu postihnul Wiese26 po prvý raz na
oltáři sv. Juraja v Sp. Sobotě, dokončenom r.
1516. Skutočne, ak ho porovnáváme so staršími
Pavlovými prácami, levočským oltárom sv. Miku-
láša, skupinou Národenia Pána a hlavným oltárom,
badat na ňom tento odklon a nástup mákšej
modelácie vo velkých zaoblených plochách, ako aj
zvýšenu snahu po dekoratívnosti, pričom sa Pavel
pridržiava naďalej svojej ustálenej formovej řeči,
ktorú stále zjemňuje so zámerom zvýšit dekorativ -
nost diela.
Tažisko Pavlovho uměleckého prejavu nebolo
v invencii; jeho najvlastnějším uměleckým vyjádře-
ním bol maniérizmus, maniérizmus umělecky zjem-
ňujúci a formalizujúci počiatočný tvar, nehladajúci
nové formy, spočívajúci vo vycibrenej dekoratív-
nosti. Tento Pavlov maniérizmus preberajú potom
jeho pomocníci a následovníci, ktorí ho postupné
rozdrobujú stále viac.
Všetky tieto velmi závažné okolnosti vedú
Homolku27 к předpokladu, že levočský oltář sv.
Anny je dielo Pavlovho pomocníka, ktorý počas

dlhšieho pobytu v dielni mal možnost vniknút
velmi hlboko do Pavlovho slohu. Ak porovnáme
hlavnú skupinu oltára (reliéf za ňou, reliéfy na
křidlách a an jel na edikule sú prácou dielne, ktorá
Pavlovo ustálené tvaroslovie opakuje povrchné
a v uvolněných formách) so staršími Pavlovými
dielami v Levoči, badat na nej isté rozdiely.
Postavy obidvoch sediacich žien sú značné
sploštené, územčisté, široké v pleciach i páse. Sviž-
nost a křehkost ustúpili, drapérie šiat i plášťov sú
velmi nízké. Záhyby okraja plášťov už nevytvárajú
mohutné ireálne ušnice, také výrazné na postavách
hlavného oltára, tu sú už len drobné, hravé, dekora-
tivně. Velmi pôsobivo a ozdobné je naskládaný
závoj na hlavě sv. Anny, mákko splývajúci na


153
loading ...