Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

10. Levoča, г. к. f. kostol sv. Jakuba, Maria z hlavného
oltára

plecia a vytvárajúci malebný útvar pod krkom.
Typicky pavlovská je modelácia tváří s mierne
šikmo položenými očami, polozakrytými ťažkými
viečkami, rovnými nosmi, pootvorenými i zatvo-
renými ústami a vystupujúcim masitým vankúši-
kom brady. Pavlovské je i rozbrázdenie tváře sv.
Anny vráskami, podobné aj ruky so zdůrazněnými
článkami a bohaté vlasy, padajúce na plecia a
chrbát. Tváře sú už širšie, plnšie, i keď stále krásné,
postrádajú však výraz. Charakteristické črtyPavlo-
vej modelácie badat i na postavičke Ježíška sedia-
ceho na vankúši na Máriinej právej nohe. Jeho
neobyčajne póvabnú hlavičku pokrývajú bohaté

prstence vláskov podobné ako u Ježíška na hlav-
nom oltáři. Aj toto krásné dieťatko hladí kamsi
nežne a zasněně, uzavreté do vlastného světa.
Dósledné opakovanie Pavlovho formového apa-
rátu, neobyčajná dekoratívnosť celku i detailov,
osobitne lyricky laděná něha a prejemnená krása
skupiny vedú к tomu, že ju považujeme za pozdné
dielo Pavlovo. Prikláňame sa tu к Wieseho názo-
ru,28 že po skončení práč na levočskom hlavnom
oltáři sa Pavlov sloh začína odvracať od plno-
objemového výrazového tvaru smerom к makšie-
mu plochejšiemu reliéfu. Tento příklon к maliarskej-
šiemu podaniu plastiky je dobovým znakom, no je
aj pravděpodobné, že starnúci majster s ubúdaním
tělesných sil sa obrátil smerom, ktorý mu stále
ešte umožňoval vyjádřit dlátom v dreve jeho ideál y
krásy. Ak už majster nezvládol celé postavy,
vzhladom na dokonalost řezby možno předpoklá-
dat, že aspoň dóležité časti, ako hlavy, ruky a
clietatko, sú dielom jeho rúk.
Nemóžeme však zamietnuť celkom ani Homol-
kov názor o odlišnom charaktere skupiny sv. Anny
od Pavlových starších diel a poukaz na příbuznost
so sv. Margitou z Mlynice, ktorá napriek všetkým
pavlovským znakom sa súčasne od jeho diela od-
kláňa nielen celkovým mákším laděním, ale aj,
a to predovšetkým, modeláciou drapérie plášťa,
ktorý sa skládá do ostrých, lež nízkých záhybov,
jeho okraj spadá spod pravice priamo dolu. Aj tu
by sme sa přiklonili к Wieseho názoru, že sv. Mar-
gita je neskorým Pavlovým dielom, na ktorom
už spolupracoval pomocník, pravděpodobně rezbár
lubickej madony, a to vzhladom na příbuzné
zobrazenie plášťa obidvoch postáv.
Ak porovnáme levočskú skupinu sv. Anny so
sabinovskou a chminianskou, vidíme značný roz-
diel v kvalitě. Na sabinovskej skupině najlepšie je
vypracovaná hlava sv. Anny, jej postava aj P.
Márie s Ježiškom sú ovela slabšou dielenskou
prácou, za ktorú pokládáme i skupinu z Chrni-
nian.29 Pokial icle o oltář Zvestovania zo Sabinova
a hlavný oltář sv. Martina z Lipian, nemóžeme ich
bez dokladného predchádzajúceho prieskumu po-
kládat za diela toho istého rezbára. Lipianska
madona i obaja svátci sú poňatí plastickejšie,
skulpturálnejšie s neobyčajne živým výrazom
v tváři, madona je blízka Pavlovým madonám —
sabinovské postavy sú ovela plošnejšie poňaté (aj
keď icle o reliéf) a mákšie, výraz Máriinej tváře je
poznačený azda přílišnou citovosťou.

154