Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 172
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0178
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Fárebnú škálu Františka X. Karola Palka charak-
terizuje aj v období šesťdesiatych rokov, ked sa
v nástropných malbách zbraslavského prelátstva
programovo hlási к rokoku, skór sladkobôï a
slaclkastý sentiment. Pálkovými najčastějšími kres-
li arsky mi výrazovými prostriedkami sú přitom
pero a ceruzka, ktoré svojou povahou zváčša
podmieňujú tvrdší charakter jeho kresieb. Pri
porovnaní s jeho autentickými kresbami vyniknú
isté odchýlky aj v grafologickom zázname kres-
liarskeho rukopisu. Palkov rukopis je vo všeobec-
nosti trhanější, delenejší, i ked na druhej straně
nezachádza nikdy do krajnosti samoznaku a stup-
ňovaného vířivého rotovania vzájomne oddělených
čiar a klučiek, ako to vidíme na niektorých kres-
bách z viedenskej Akadémie. Odlišné je napr. aj
ponímanie rúcha. U Palka je ešte prevažne baro-

kovo vlajúce; láme sa do ostrých záhybo v a rozplý-
vá sa do triešte rozviatych cípov. Na našich kres-
bách sleduje oproti tomu pokojné a disciplinované
tvar těla. Súhlasné je však výrazné vertikálně
predíženie figúr, i ked postavy Pálkových kresieb
sú přitom pováčšine očividné svalnatejšie, robust-
nejšie a oblejšie. Celkove možno poveclať, že Palkov
výtvarný názor je retardovanější, vychádza však
nielen zo staršej, ale aj z odlišnej názorovej polohy
ako autor analýz o vane j série.
Zo životných osudov Františka X. Karola Palka
nie je známa okolnost, ktorá by naznačovala motiv
cesty vedúcej až do vzdialeného Orientu.17 Z rod-
ného Sliezska sa umelec s rodinou dostává v mla-
doni veku do Bratislavy, kam sa po viedenských
štúdiách načas aj vracia. Pracuje tu najma pre
Esterházyovcov a Pálffýovcov, pre uhorskú šlach-

8. Jean B. van Mour, Gréci tancujúci khorru, po 1727 (?) olej


172
loading ...