DOI Artikel:
Petrová-Pleskotová, Anna: Kresbové štúdie k orientálnym námetom Jeana Bapt. van Moura
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0179
9. Jean B. van Mour (?),
Carihrad so serailom,
po 1727 (?), olej
tu oddanú císařovi, ktorá sotva vyhladávala kon-
takty s nezmieritelhým nepriatel’om habsburskej
říše. Napokon ani oblečeme zobrazených Európa-
nov nehovoří za uhorskú aristokraciu, ktorá sa aj
vo svojich kruhoch lojálnych к Rakúsku zanovito
pridřžala svojho tradičného národného oděvu.
Další životný beh umelca, jeho postavenie dvorné-
ho maliara saského kurfirsta a polského krála
Augusta III., a neskorší titul dvorného maliara
bavorského kurfirsta rovnako neposkytuji! pod-
klady, ktoré by nasvědčovali priatelskej návštěvě
Bosporu a Carihradu. Třeba osobitne podotknúť,
že o podobnej ceste sa nezmieňujú ani umělcovi
prví životopisci — Ch. L. Hagedorn a Heinecken
- ktorí Františka X. Karola Palka osobné poznali
a neregistruje ju ani francúzsky zberatel’ a znalec
P. J. Mariette, ktorý mal к dispozícii jeho vlastné
biografické záznamy.
Podobné ani biografia umelcovho otca Antona
Palka (zomrel 1754 v Bratislavě) a staršieho brata
Františka Antona (1717—1766), pósobiaceho po
krátkom účinkovaní v Bratislavě — na Moravě,
v Cechách a vo Viedni — prevažne v službách
vysokého kléru a cisárskeho dvora, nezmieňuje sa
o ceste do Orientu. Spontánnost a pel sviežej
bezprostřednosti primárného záznamu vyvracajú
súčasne předpoklad kopie podlá cudzieho originálu.
Pri konzultách v Ústave orientalistiky Sloven-
ské j akadémie vied nás upozornili na reprodukciu
obrazu v Dějinách Turecka od leningradského
orientalistu Arona D. Novičeva, pripomínajúcu
jednu zo skúmaných kresieb a spodobujúcu Patro-
nu Chalila, vodcu a hrdinu protifeudálneho povsta-
nia cařihradského městského obyvatelstva z roku
1730.18 Porovnáním uvedenej reprodukcie s foto-
kópiou kresby troch bojovníkov (obr. 5) zistili sme
medzi oboma skutočne úzku súvzťažnosť, založenú
na priamej totožnosti typov, gest a kompozičnej
výstavby, nasvedčujúcu vztahu Studijného kom-
pozičného náčrtku a výsledného diela. Podlá
listovného oznámenia prof. Novičeva z roku 1969
reprodukcia bola převzatá z tureckej štúdie, ktorá
ako autora obrazu udává holandského maliara
Karola vanMoora (1656—1738) a ako jeho majitela
amsterdamské múzeum.19 List profesora Novičeva
nám súčasne sprostredkoval informáciu Ireny Vla-
dimíro vny Linnikovovej, pracovnícky leningrad-
skej Ermitáže, špecializovanej na holandské umenie,
o portrétoch Petra I. a jeho manželky Kataríny
od Karola van Moora přechovávaných v Ermitáži,
a navýše negativnu správu, pokial’ ide o jej vědo-
most o pobyte menovaného umelca v Oriente.
Thieme-Beckerov lexikon, po ktorom sme siahli
za základnou informáciou o Karolovi van Moorovi,
173
Carihrad so serailom,
po 1727 (?), olej
tu oddanú císařovi, ktorá sotva vyhladávala kon-
takty s nezmieritelhým nepriatel’om habsburskej
říše. Napokon ani oblečeme zobrazených Európa-
nov nehovoří za uhorskú aristokraciu, ktorá sa aj
vo svojich kruhoch lojálnych к Rakúsku zanovito
pridřžala svojho tradičného národného oděvu.
Další životný beh umelca, jeho postavenie dvorné-
ho maliara saského kurfirsta a polského krála
Augusta III., a neskorší titul dvorného maliara
bavorského kurfirsta rovnako neposkytuji! pod-
klady, ktoré by nasvědčovali priatelskej návštěvě
Bosporu a Carihradu. Třeba osobitne podotknúť,
že o podobnej ceste sa nezmieňujú ani umělcovi
prví životopisci — Ch. L. Hagedorn a Heinecken
- ktorí Františka X. Karola Palka osobné poznali
a neregistruje ju ani francúzsky zberatel’ a znalec
P. J. Mariette, ktorý mal к dispozícii jeho vlastné
biografické záznamy.
Podobné ani biografia umelcovho otca Antona
Palka (zomrel 1754 v Bratislavě) a staršieho brata
Františka Antona (1717—1766), pósobiaceho po
krátkom účinkovaní v Bratislavě — na Moravě,
v Cechách a vo Viedni — prevažne v službách
vysokého kléru a cisárskeho dvora, nezmieňuje sa
o ceste do Orientu. Spontánnost a pel sviežej
bezprostřednosti primárného záznamu vyvracajú
súčasne předpoklad kopie podlá cudzieho originálu.
Pri konzultách v Ústave orientalistiky Sloven-
ské j akadémie vied nás upozornili na reprodukciu
obrazu v Dějinách Turecka od leningradského
orientalistu Arona D. Novičeva, pripomínajúcu
jednu zo skúmaných kresieb a spodobujúcu Patro-
nu Chalila, vodcu a hrdinu protifeudálneho povsta-
nia cařihradského městského obyvatelstva z roku
1730.18 Porovnáním uvedenej reprodukcie s foto-
kópiou kresby troch bojovníkov (obr. 5) zistili sme
medzi oboma skutočne úzku súvzťažnosť, založenú
na priamej totožnosti typov, gest a kompozičnej
výstavby, nasvedčujúcu vztahu Studijného kom-
pozičného náčrtku a výsledného diela. Podlá
listovného oznámenia prof. Novičeva z roku 1969
reprodukcia bola převzatá z tureckej štúdie, ktorá
ako autora obrazu udává holandského maliara
Karola vanMoora (1656—1738) a ako jeho majitela
amsterdamské múzeum.19 List profesora Novičeva
nám súčasne sprostredkoval informáciu Ireny Vla-
dimíro vny Linnikovovej, pracovnícky leningrad-
skej Ermitáže, špecializovanej na holandské umenie,
o portrétoch Petra I. a jeho manželky Kataríny
od Karola van Moora přechovávaných v Ermitáži,
a navýše negativnu správu, pokial’ ide o jej vědo-
most o pobyte menovaného umelca v Oriente.
Thieme-Beckerov lexikon, po ktorom sme siahli
za základnou informáciou o Karolovi van Moorovi,
173