Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

10. Neznámy maliar
z okruhu Jeana B.
van Moura,
Oběd usporiadaný
velkovezírom
na počest
Františka
Rákócziho ( ?),
okolo 1717 (?), olej

umelcov pobyt v Oriente rovnako neregistruje;
uvádza zato maliara Jeana Bapt. van Moura,
ktorý od roku 1699 až do svojej smrti roku 1737
přebýval v Turecku a od roku 1725 bol nositel’om
čestného titulu ,,peintre ordinaire du Roi en
Levant“.20 Tento krajan a starší súčasník Antoina
Watteaua (nar. roku 1684) a Jeana Bapt. Josepha
Patera (nar. roku 1696) narodený roku 1671 vo
Valenciennes na francúzsko-belgickom kultúrnom
rozhraní sa do světa islámu dostal pravděpodobně
so sprievodom niektorého vyslanca, podlá všetkého
Francúza de Ferriola. V Europe si získal měno
najma vdaka svojmu albumu orientálnych kostý-
mových štúdií, ktoré po dvoch pařížských vyda-
niach — roku 1712—1713 a roku 1714 — vyšli
v mědirytinových reprodukciách aj v Nemecku,
v Španielsku a v Taliansku. Podlá autora hesla
Thieme-Beckerovho slovníka Jean Bapt. van Mour
maloval aj orientálně scény, sprievody, audiencie
u sultána, svadby a o. i. tiež Patronu Chalila,
vodcu cařihradského povstania a jeho spoloč-
níkov.21
Tieto závažné údaje, ktoré uvádzali tematiku
tak nápadné súhlasnú s tematikou skúmaných
kresieb, boli, pochopitelné, stimulom pre ďalšie
skúmanie. Ako to z literatúry vyplývá, Jean

Baptiste van Mour a jeho dielo, ktoré sa odkazom
dostalo sčasti do francúzskych a sčasti do holand-
ských zbierok, upadali v druhej polovici 18. a v 19.
storočí do zabudnutia. Širší, intenzivnější záujem
o oboje vzkriesil až zasvátený znalec Turecka
Francúz A. Boppe, a to článkami v Gazettte des
Beaux Arts,22 najmä však obšírnou rozpravou v sú-
bore knižné publikovaných štúdií Les peintres du
Bosphore au 18e siècle (Paris 1911, str. 1 — 55), kde
к rekonštrukcii základných biografických dát a
к zaujímavému výkladu o orientálnej société 18.
storočia připojil aj katalog 132 známých umělco-
vých diel. Boppeho súpis sice nezahrnuje nijaké
kresby, ale vdaka podrobnému opisu niektorých
práč bolo možné v kresbách viedenskej Akadémie
so značnou istotou identifikovat štúdie alebo skice
к niekolkým registrovaným dielam.
Náš předpoklad o totožnosti Jeana Bapt. van
Moura s autorom skúmaných kresieb potvrdili tak-
mer v zápatí reprodukcie dalších van Mourových
olej o v, ktoré medzičasom vyšli ako ilustrácie štúdie
A. P. de Mirimonda La musique orientale de l'école
française du XVIIIe siècle,23 a dosvědčili nepo-
chybím vzájomnú typologickú a kompozičnú
závislost. Na ich základe, resp. podlá perfektných
fotoreprodukcií24 olejomalieb z majetku amster-

174