Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

(Istanbul 1958), z ktorých najmä posledná je cenným
príspevkom do vanmourovskej literatury. (Za vědomost
o nich vdačíme bibliografickému oddeleniu Zentralinsti-
tutu für Kunstgeschichte v Mnichove). V náčrte umelco-
vej biografie, opierajúcom sa v podstatě o staršie práce
A. Dinauxa a A. Boppeho, Luttervelt o. i. nadhadzuje aj
otázku umelcovho vztahu к leydenskému portretistovi
Karolovi van Moorovi (1656—1738). V zhode s A. Dinau-
xom vylučuje ich totožnost a aj otázku příbuzenského
vztahu považuje za nepravdepodobnú.
Umeleckohistorický přínos Lutterveltovej štúdie spo-
čívá predovšetkým v odbornej analýze van Mourových
kostýmových albumov a v rozbore umelcovho maliar-
skeho diela; odděluje ho od práč početných následovníkův
kopistov a parafrazistov, pováčšine tureckého, gréckeho,
arménského a ojedinele aj talianskeho póvodu, ktorí
svoju činnost rozvíjali až do konca 18. storočia. Pokial’
ide o hodnotenie van Mourovej umeleckej příslušnosti,
jeho závěry sú v podstatě zhodné s našimi; umelca
charakterizuje ako Franko-Fláma, patriaceho francúzsko-
flámskej škole. Súhlasne s námi dává práce J. B. van
Moura do kontextu s dielom A. Watteaua. Poukazuje
přitom na eventuálně spoločné žiacke vztahy ku valen-
ciánskemu maliarovi Claudovi Gillotovi. Navýše upozor-
ňuje na súvislost van Mourových kompozícií s tematikou
audienci! a audienčných hostin so staršími benátskými
rytinovými předlohami. (Audiencia Lorenza Sorenza
u sultána roku 1699, reprodukovaná v Almanacca vene-
ziano per 1’anno 1702.)
Orientalnu tematiku si všímá Luttervelt aj v širšom
meradle. V článku o van Mourovej škole (c. d., str. 29)
registruje aj skúmané kresby z viedenskej Akadémie
výtvarných umění. V zhode s ich doterajšou atribúciou
připisuje ich F. X. К. Pálkovi, pričom konštatuje, že
Pálko, porušiac zvyklost frontálneho zobrazenia velko-
vezíra, nie je závislý ani od vanmourovskej tradície.Ako
sme to už v našom texte uviedli, na rozdiel od R. van
Luttervelta prisudzujeme všetky viedenské skice Jeanovi
Bapt. van Mouroví. Podlá nášho názoru sú přitom dve
skice audienčných hostin (inv. č. 2850 a 2851) přípravný-

mi náčrtmi к jedinej kompozícii — к Hostině usporia-
danej velkovezirom v mene sultána pri přijati holandského
diplomata Cornelisa Calkoena, ktorá je v majetku amster-
damského Rijksmusea. Na skici (inv. č. 2850), ktorá je
štúdiou к lávej časti obrazu, van Mour neuplatnil fron-
tálně zobrazenie tureckého hodnostára z toho dóvodu,
že v tomto případe nejde o osobu velkovezíra, vyžadujúcu
si striktné rešpektovanie orientálnej etikety.
Existencia přípravných Studijných a kompozičných ná-
črtov nabáda přitom nepřeceňovat význam rytinových
předloh pre vanMourovo dielo. Kontakt so skutočnosťou,
ktorý umelec nezanedbával ani pri kompozíciách so stereo-
typně sa opakujúcimivýjavmi audienčných hostin, prebie-
hajúcimi podlá ustáleného, po stáročianeměnného ceremo-
niálu osmanského dvora, nasvědčuje tomu, že vztah
к realite hrál v jeho tvorivom procese, podlá všetkého,
významnejšiu úlohu, ako sa to doteraz předpokládalo.
Lutterveltova zmienka o kontaktech Jeana Bapt.
van Moura a francúzskeho znalca a zberatela P. J. Mariet-
teho (c. d., str. 42), ktorý — ako vieme — bol zaintereso-
vaný aj na diele Frant. X. K. Palka a okrem jeho biogra-
fických záznamov získal aj část jeho umeleckej pozůsta-
losti, móže byť azda klučom na vysvetlenie neskoršej
záměny autorstva pri viedenských kresbách.
27 Kompozíciu tzv. Rákócziho prijatia u sultána ikono-
graficky analyzoval Rózsa György, ktorý ju považuje
za dodatočné, neautentické spodobenie výjavu a atribuje
ju juhonemeckému maliarovi sympatizujúcemu s rákó-
cziovským hnutím (Folia Archeologica-Új Folyam VIII
(1956), str. 183—185).
Podlá písomného oznámenia dr. Prokoppovej, umelecko-
historickej pracovníčky Křesťanského múzea v Ostrihome,
na podobu ostřihomských kompozícií s van Mourovými
dielami upozornila už Gilberte Martin-Méryová, konzer-
vátorka múzea v Bordeaux. Za láskavé poskytnutie
fotografií Křesťanskému múzeu v Ostrihome týmto ďa-
kujeme.
Podobná kompozícia audiencie u sultána — taktiež
slabších uměleckých kvalit — je v zbierkach zámku
v Laňcute v Polsku.

Zoznam vyobrazení
1. Jean Bapt. van Mour, Slávnostná hostina — kresbová
štúdia к strednej časti kompozície Hostina uspořiadaná
velkovezirom v mene sultána pri přijati holandského vy-
slanců C. Calkoena, 1727.—Modrosivýručnýpapier, fa-
rebná a biela krieda, 33 X 44,7 cm. Neznačené. V zbier-
kach Grafického oddelenia Knižnice Akadémie výtvar-
ných umění vo Viedni, inv. č. 2851. Foto Grafické
oddelenie Knižnice Akadémie výtvarných umění
vo Viedni
2. Jean Bapt. van Mour, Hostina usporiadaná velko-
vezirom v mene sultána pri přijati holandského vyslanca
C. Calkoena, 1727. — Olej, plátno, 90 X 120 cm.
V zbierkach Rijksmusea v Amsterdame, kat. č. 2368.
Foto Rijksmuseum v Amsterdame

3. Jean Bapt van Mour, Skica z Orientu —■ Hostina —
kresbový náčrt ku kompozícii Suita vyslanca prechá-
dzajúca dvorom serailu počas obědu janičiarov. Okolo
1727 (?). — Modrosivý ručný papier, čierna, biela
a farebná krieda, 48,8 X 45,8 cm. Neznačené. V zbier-
kach Grafického oddelenia Knižnice Akadémie vý-
tvarných umění vo Viedni, inv. č. 2849. Foto Grafické
oddelenie Knižnice Akadémie výtvarných umění
vo Viedni
4. Jean Bapt. van Mour, Kostýmová štúdia vznešenej
Turkyne. Okolo 1727 (?). — Modrosivý ručný papier,
čierna, biela a farebná krieda, 42,4 X 26,1. V zbier-
kach Grafického oddelenia Knižnice Akadémie vý-
tvarných umění vo Viedni — inv. č. 2852. Foto Gra-

178