DOI Artikel:
Butkovič, Stefan: Dubnícky opál a jeho miesto vo svetovom šperkárstve
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0188
napr. v knihe Ezechielovej XXXVIII — 13, kde
sa opisuje prostredie, v ktorom sa po smrti duša
1’udská bude zdržiavať akoby v ráji, hovoří sa
o priestoroch plných drahokamov, opál sa však
nespomína. Pokial ide o Nový zákon, CH. A. Zipser,
ktorý opakuje Waleriusa (1750), sa mýli, ked tvrdí,
že v Zjavení sv. Jána, kapitola 21, verš 11, sa hovoří
o opále ako o najvzácnejšom drahokame. Tam je
reč o jaspise ako krištáli, ktorý v nijakom smere
nemožno zamieňať s opálom. Ale ani v ďalšom
výpočte drahokamov v Novom Jeruzaléme nie je
zmienka o opále, i ked sú tam vyměňované takmer
všetky drahokamy známe už z XXXVIII. knihy
proroka Ezechiela. I. A. Fladung spomína 12
drahokamov, ktoré nosil najvyšší kňaz vpředu na
svojom obradnom rúchu a ktoré zodpovedali 12
kameňom Izraela a 12 mesiacom: Január
hyacint, február — ametyst, marec — jaspis, apríl
— zafír, máj — achát, jún — smaragd, júl —onyx,
august — karneol, September — chryzolit, október
— beryl, november — topas, december — rubín.
Teda opál sa ani tu nespomína. Všetky tieto fakty
naznačujú, že išlo o drahokam naozaj vzácný, a nie
všeobecne známy.
Krása opálu očarila i mnohých význačných spi-
sovatelbv, ako sú napr. Walter von der Vogelmeide,
d’alej Shakespeare (Ako sa vám páčí), Lessing
(Nathan der Weise), Apollinaire (Panovnica láska),
Munthe (Kniha о San Michele), Aldridge (Posledný
exil) a mnohí iní. U všetkých sa opál spomína ako
kameň prinášajúci šťastie a zdravie.
V niektorých štátoch (napr. Anglicko, Nemecko,
Austrália) vznikli aj osobitné spoločnosti pre
štúdium drahokamov, ktoré venujú značnú pozor-
nost aj opálu. Například Gemmological Association
of Great Britain v Londýne, ktorá vydává časopis
The Journal of Gemmology. Okrem toho vychádza
v Londýne ďalšíe časopis The Gemmologist.
V západnom Nemecku majú spoločnosť Deutsche
Gesellschaft für Edelsteinkunde — Deutsche Gem-
mologische Gesellschaft, ktorá od roku 1933 vydává
časopis Zeitschrift der Deutschen Gesellschaft
für Edelsteinkunde s redakciou v meste Idar/
Oberstein. Aj dalšie časopisy prinášajú úvahy
o opále, napr. Gems and Gemmology, Australian
Gemmologist atď.
V publikáciách i časopisoch překvapení čítáme
o tom, že máloktorý drahokam bol opradený tol’-
kými protichodnými pověrami ako právě opál.
Tejto otázke věnuj e pozornost medziiným aj
publikácia Handwörterbuch des deutschen Aber-
glaubens. V príslušnom hesle sa z nej dozvedáme,
že opál pokládali u národov, ktoré ho poznali, za
drahokam šťastia. Osadzovali ho do královských
korún napr. německého cisára, používali ako ka-
meň proti očným chorobám a býval osadzovaný aj
do šperkov. Najviac štastia a ochrany prináša vraj
tým, čo sa narodili v októbri. Bodla autora hesla
na opále má byť však kliatba rabína Bononiho
zo 17. storočia, podlá ktorej milujúcim sa prináša
nešťastie a vzbudzuje nepriatelstvo medzi tými,
ktorí ho darujú, a medzi tým, kto ho nosí. Až
nedávno nastala spoločenská „rehabilitácia“ opálu
a jeho nosenie sa stalo na Západe velkou módou.
Nemóžem však nedodat, že sa opat připomínají!
jeho vynikajúce liečebné účinky proti melancholii,
otravám, ďalej na oživenie činnosti srdca, na
zbystřeme zraku a pod. Proti týmto pověrám sa
bojuje v Amerike napr. tým, že členovia americkej
spoločnosti pre boj proti pověrám majú příkaz
nosit prsteň osadený právě opálmi.
Za velmi rafinovanú protiopálovú propagandu
třeba považovat aj povést, tradovanú u Wein-
steina, že španielsky král Alfonz XIII. mal opál,
ktorý údajné daroval ako svadobný dar svojej
manželke, ktorá krátko nato zomrela. Potom ho vraj
daroval svojej švagrinej, ktorá tiež zomrela. Na-
koniec ho údajné nosil sám, ale aj on zomrel v krát-
kom čase. Napokon bol uložený do pokladu kostola
Panny Marie v Almadene v Španielsku. Táto
protiopálová propaganda připustila len to, že opál
prináša sice šťastie, ale len tým, čo sa narodili
v októbri. Herbert P. Whitlock sa domnieva, že
táto pověra sa vztahuje len na čierne opály, ktoré
sú však nielen krásné a drahé, ale aj naozaj zried-
kavé. V nevhodnom čase opálovej krízy zasiahli
do tejto diskusie roku 1909 aj prešovské noviny
Eperjesi Lapok, ktoré v čísle 3, str. 2 — 3, priniesli
článok A nemes opál és a babona, opakovaný ne-
skór (1913) i Schafarzikom. Na slovenskej straně
píše o tom dr. Alexander Duchoň, ktorý pri pozi-
tívnom hodnotení opálu hovoří aj o pověrách spo-
jených s nošením opálu. Do problematiky zasiahol
nie právě šťastné aj Walter Scott vo svojej novele
Anne of Geierstein, kde hovoří o opále, ktorý maji-
telke priniesol nešťastie.
Odkedy sa táto pověra alebo boj proti opálu
datuje, nedá sa zistiť. Je isté, že počínajúc Plíniom
po celý středověk sa o opále nehovoří nikde ako
o drahokame prinášajúcom nešťastie. Benátčania
182
sa opisuje prostredie, v ktorom sa po smrti duša
1’udská bude zdržiavať akoby v ráji, hovoří sa
o priestoroch plných drahokamov, opál sa však
nespomína. Pokial ide o Nový zákon, CH. A. Zipser,
ktorý opakuje Waleriusa (1750), sa mýli, ked tvrdí,
že v Zjavení sv. Jána, kapitola 21, verš 11, sa hovoří
o opále ako o najvzácnejšom drahokame. Tam je
reč o jaspise ako krištáli, ktorý v nijakom smere
nemožno zamieňať s opálom. Ale ani v ďalšom
výpočte drahokamov v Novom Jeruzaléme nie je
zmienka o opále, i ked sú tam vyměňované takmer
všetky drahokamy známe už z XXXVIII. knihy
proroka Ezechiela. I. A. Fladung spomína 12
drahokamov, ktoré nosil najvyšší kňaz vpředu na
svojom obradnom rúchu a ktoré zodpovedali 12
kameňom Izraela a 12 mesiacom: Január
hyacint, február — ametyst, marec — jaspis, apríl
— zafír, máj — achát, jún — smaragd, júl —onyx,
august — karneol, September — chryzolit, október
— beryl, november — topas, december — rubín.
Teda opál sa ani tu nespomína. Všetky tieto fakty
naznačujú, že išlo o drahokam naozaj vzácný, a nie
všeobecne známy.
Krása opálu očarila i mnohých význačných spi-
sovatelbv, ako sú napr. Walter von der Vogelmeide,
d’alej Shakespeare (Ako sa vám páčí), Lessing
(Nathan der Weise), Apollinaire (Panovnica láska),
Munthe (Kniha о San Michele), Aldridge (Posledný
exil) a mnohí iní. U všetkých sa opál spomína ako
kameň prinášajúci šťastie a zdravie.
V niektorých štátoch (napr. Anglicko, Nemecko,
Austrália) vznikli aj osobitné spoločnosti pre
štúdium drahokamov, ktoré venujú značnú pozor-
nost aj opálu. Například Gemmological Association
of Great Britain v Londýne, ktorá vydává časopis
The Journal of Gemmology. Okrem toho vychádza
v Londýne ďalšíe časopis The Gemmologist.
V západnom Nemecku majú spoločnosť Deutsche
Gesellschaft für Edelsteinkunde — Deutsche Gem-
mologische Gesellschaft, ktorá od roku 1933 vydává
časopis Zeitschrift der Deutschen Gesellschaft
für Edelsteinkunde s redakciou v meste Idar/
Oberstein. Aj dalšie časopisy prinášajú úvahy
o opále, napr. Gems and Gemmology, Australian
Gemmologist atď.
V publikáciách i časopisoch překvapení čítáme
o tom, že máloktorý drahokam bol opradený tol’-
kými protichodnými pověrami ako právě opál.
Tejto otázke věnuj e pozornost medziiným aj
publikácia Handwörterbuch des deutschen Aber-
glaubens. V príslušnom hesle sa z nej dozvedáme,
že opál pokládali u národov, ktoré ho poznali, za
drahokam šťastia. Osadzovali ho do královských
korún napr. německého cisára, používali ako ka-
meň proti očným chorobám a býval osadzovaný aj
do šperkov. Najviac štastia a ochrany prináša vraj
tým, čo sa narodili v októbri. Bodla autora hesla
na opále má byť však kliatba rabína Bononiho
zo 17. storočia, podlá ktorej milujúcim sa prináša
nešťastie a vzbudzuje nepriatelstvo medzi tými,
ktorí ho darujú, a medzi tým, kto ho nosí. Až
nedávno nastala spoločenská „rehabilitácia“ opálu
a jeho nosenie sa stalo na Západe velkou módou.
Nemóžem však nedodat, že sa opat připomínají!
jeho vynikajúce liečebné účinky proti melancholii,
otravám, ďalej na oživenie činnosti srdca, na
zbystřeme zraku a pod. Proti týmto pověrám sa
bojuje v Amerike napr. tým, že členovia americkej
spoločnosti pre boj proti pověrám majú příkaz
nosit prsteň osadený právě opálmi.
Za velmi rafinovanú protiopálovú propagandu
třeba považovat aj povést, tradovanú u Wein-
steina, že španielsky král Alfonz XIII. mal opál,
ktorý údajné daroval ako svadobný dar svojej
manželke, ktorá krátko nato zomrela. Potom ho vraj
daroval svojej švagrinej, ktorá tiež zomrela. Na-
koniec ho údajné nosil sám, ale aj on zomrel v krát-
kom čase. Napokon bol uložený do pokladu kostola
Panny Marie v Almadene v Španielsku. Táto
protiopálová propaganda připustila len to, že opál
prináša sice šťastie, ale len tým, čo sa narodili
v októbri. Herbert P. Whitlock sa domnieva, že
táto pověra sa vztahuje len na čierne opály, ktoré
sú však nielen krásné a drahé, ale aj naozaj zried-
kavé. V nevhodnom čase opálovej krízy zasiahli
do tejto diskusie roku 1909 aj prešovské noviny
Eperjesi Lapok, ktoré v čísle 3, str. 2 — 3, priniesli
článok A nemes opál és a babona, opakovaný ne-
skór (1913) i Schafarzikom. Na slovenskej straně
píše o tom dr. Alexander Duchoň, ktorý pri pozi-
tívnom hodnotení opálu hovoří aj o pověrách spo-
jených s nošením opálu. Do problematiky zasiahol
nie právě šťastné aj Walter Scott vo svojej novele
Anne of Geierstein, kde hovoří o opále, ktorý maji-
telke priniesol nešťastie.
Odkedy sa táto pověra alebo boj proti opálu
datuje, nedá sa zistiť. Je isté, že počínajúc Plíniom
po celý středověk sa o opále nehovoří nikde ako
o drahokame prinášajúcom nešťastie. Benátčania
182