Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 188
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0194
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
rade aj s tým, že jeho speňaženie záviselo od vrto-
šivého světového trhu, ovplyvňovaného módou.
Skutečnost australských bani tu bola a s ňou bolo
třeba rátat tým viac, že hlavné ťažisko trhu bolo
na Západe, kde bola aj hlavná zainteresovanost
na opálovom podniku v Austrálii.
Najnovšie sa o australských opáloch dozvedáme
z prehladného článku, uveřejněného v Zeitschrift
der Deutschen Gesellschaft für Edelsteinkunde,
zošit 16, 1956, str. 2. Ide o výběr z obsiahlej před-
nášky, z ktorej sa zračia všetky ťažkosti, súvisiace
tak s ťažbou, ako aj s odpredajom opálov. Tažba
vykazuje i teraz všetky znaky náhodnosti, a pokiaf
ide o kvalitu, vyskytuje sa aj tu celá škála, ako sme
ju naznačili. Odbyt opálov smeruje do Japonska,
USA, NSR a na Cejlón. Za vyčerpané sa pokladajú
baně v Južnom Walese, White Cliffs a Lighting
Ridge. Pracuje sa v baniach Cooper Pedy a Anda-
moka v Južnej Austrálii.
Nad kritickým stavom odbytu opálu po nástupe
konkurencie zamýšlajú sa nielen na Dubníku,
v Banskej Stiavnici a v Budapešti, ale aj tlač,
žial, viac v nekrologickej forme než na povzbu-
denie. Dôsledne sa odmieta konkurencia menej
hodnotných opálov z iných nálezísk, najma
z Austrálie. Nevedia však vyrovnat vplyv povier
na zákazníkov. Zabúda sa přitom i na bižutérne
náhradky, ktoré tiež čiastočne vytláčajú opál
z trhov. Vplyv povier zdá sa presne zacielený,
i ked napr. v Oriente (Turecku, Indii a dalších
krajinách) sa až dodnes pokládá opál za kameň
štastia. Tento boj proti opálu bol к nám importo-
vaný zaiste s cieTom vylúčit ovplyvnenie světo-
vého trhu drahokamov dubníckymi opálmi, kto-
rých sa nahromadilo do 240 000 kusov v Štátnej
pokladnici v Budapešti. Dat na trh také množstvo
znamenalo prakticky vyvolat paniku na trhu
drahokamov a osobitne na trhu opálov. Co to
v praxi mohlo znamenat, ověřili sme si u niektorých
zlatníkov v Prešove (Halbsch), ktorí zažili takýto
náraz a ktorí takmer cez noc stratili svoje peniaze
vložené do opálov. Vinu mal na tom aj Goldsch-
mied!, pretože počas nájmu opálových bani priam
vštěpoval do zmýšTania svojich váčšinou negra-
motných a pověrčivých baníkov, že opál prináša
nešťastie, aby tým predišiel eventuálnym kráde-
žiam, ktorým chcel zabránit aj známou přísahou,
ktorú robotníci každoročně opakovali pri obnovo-
vaní pracovnej zmluvy.
Na základe doterajšieho spracovania literárneho

i archívneho materiálu možno s plnou zodpoved-
nostou tvrdit, že celú zásobu opálovej suroviny
dodávali na trh dubnícke opálové baně až do druhej
polovice 19. storočia. Odvtedy trh zásobovala
nielen austrálska surovina, ale boli objavené aj
ďalšie ložiská, a to v Afrike a v Amerike. To samo
osebe ešte nemuselo znamenat stratu trhov, preto-
že dubnícky opál bol pri porovnaní ešte vždy hod-
notený ako najlepší. Dóvodov bolo určité viac.
Třeba hádám poukázat aj na to, že baně boli
štátnym majetkom, a tak sa dostávali do náj-
mu róznym podnikateTom. Spoločnou charakte-
ristikou všetkých nájomcov bolo, že o ťažbe všetci
zachovávali mlčanie, takže nikto nikdy sa ne-
dozvěděl nič ani o kvantitě, ani o kvalitě taženej
suroviny, ani kam sa dostala. Druhou spoločnou
charakteristikou bolo, že každý z nich ustavičné
zdórazňoval, že baně sú. vyčerpané. Pri predvídanej
zmene nájmu sa však rozpútal nelutostný boj
o údajné prednostné právo nájomcu dostat baně
opat do nájmu.
Koncom 19. storočia mal dubnícky opál za
sebou už víťaznú cestu, na ktorú nastúpil hlavně
přispěním rodiny Goldschmiedtovcov, ktorej čle-
novia nevynechali nijakú příležitost, aby sa na
světových trhoch přebijali hodnotou nimi explo-
atovaného slovenského opálu. Kabinet cisárskych
mineralogických zbierok i šperky cisárskeho domu
vo Viedni boli zdobené „pozornosťami“ nájomcu,
hlavně po tom, ked sa Salamon Goldschmiedt
angažoval na revolučných udalostiach v rokoch
meruósmych viac podlá obchodnej prezieravosti
ako podlá správnej politickej orientácie.
V skutečnosti však to bola vnútorná hodnota
opálu, ktorá na trhu zavážila rozhodujúcou mie-
rou. Třeba přiznat, že světová výstava vo Viedni
roku 1872 znamenala skutočné vyvrcholenie stú-
pajúcej ceny opálu. Na tejto výške sa cena opálu
udržiavala aj v období po skončení Goldschmied-
tovho nájmu. (Tak napr. jedna kamea (!) z opálu,
olemovaná rubínom a smaragdom, na ktorej bol
reliéf králbvnej Alžběty, stála 26 000 zlatých. Iná
kamea, reliéf krála Františka Jozefa I., vykládaná
briliantmi, stála 15 000 zlatých. Náhrdelník z dra-
hých opálov stál 65 000 zlatých, diadém z drahého
opálu 20 000 zlatých atď.). Spomínali sme niektoré
unikáty, ktoré často měnili majitela za neuveri-
tel’ne vysoké ceny. Priemerne možno povedat,
že jeden karát pestrofarebného drahého opálu
stál na trhu 25 až 30 zlatých. Na výstave vo Viedni

188
loading ...