Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

Pieta z Lipian
Maria Spoločníková

III

Z nevelkého počtu významnějších gotických piet,
ktoré sa zachovali na území Slovenska, najdeme
jednu v r. k. farskom kostole sv. Martina v Lipa-
noch, v meste, ktoré bolo kedysi dóležitou obchod-
nou zastávkou v Šariši na ceste spájajúcej sever
Európy s Balkánom.
Popři kamenných pietách zo začiatku 15. storo-
čia, ktoré sa nachádzajú v kostole františkánov
v Bratislavě, na bočnom oltáři v chráme sv. Egídia
v Bardejove, a popři dřevených pietách, ktoré sú
v Zemplínskom múzeu v Michalovciach,1 ďalej
v kostole Všechsvátých v Bijacovciach (z rokov
1420—1440), v kostole v Radvani (z roku 1518)2 —
je polychrómovaná dřevořezba z Lipian našou naj-
staršou a na j pozoruhodné jsou pietou.
Naposledy bola u nás zverejnená roku 1937 na
výstave ,,Umění na Slovensku“, usporiadanej
v Prahe s datováním příslušného katalogu ,,ca
r. 1400“
Reštaurovanie, ktoré sa uskutočnilo v rokoch
1968—1969, prinieslo к problému presnejšieho
datovania a materiáhieho stavu plastiky viac
světla.3
Súsošie piecy je umiestené t. č. v gotickéj arche
bočného oltára na evanjeliovej straně s neogotický-
mi a novšie upravenými doplnkami; o arche ne-
možno tvrdit, že bola póvodným „přístřeším“
piety, i keď rozmermi sa na prvý pohlad zdá pri-
meraná proporciám dvoch figúr. Súdiac podlá
brokátového vzorovania pozadia, oltárna skřínka
pochádza z dob mladších a slúžila povodně inej
náplni. Pieta z Lipian je koncipovaná frontálně,
skládá sa z dvoch osobitne vyřezávaných figúr,
má mierne nadživotnú velkost a je vzadu i na
miestach podstavca vydlabaná. Výška sediacej
P. Márie spolu s podstavcom je 140 cm.

Obidve plastiky boh v priebehu storočí niekolko-
krát přemalované a pri predchádzajúcich úpravách
i rezbársky porušené. Originalita vzhladu diela
utrpěla okrem už spomínaného častého premalúva-
nia najma tým, že pre zvýšenú zhubnú činnost
červotoče boli z plastiky odstránené: stavba póvod-
ného trónu Panny Márie spolu s časťami bočných
záhybov jej rúcha, na miestach předpokládaného
gotického sedadla, ako aj spodné hrany a strany
šestuholníkového piedestálu azda so slepou kruž-
bou a reliéfnou alebo ornamentálně riešenou výzdo-
bou predných ploch. Stopy po nich boli dlátami
prácne zahladené. Po tomto neblahom zásahu
bola pieta postavená na šestboký podstavec, ktorý
bol vzadu opatřený neogoticky profilovanými dos-
kami, naznacujúcimi nenávratné stratený tvar
niekdajšieho trónu, resp. sedadla Matky božej.
Predné plochy velmi porušeného póvodného šest-
hranu boli překryté taktiež novými doskami a pre-
treté tmavohnědou farbou imituj úcou aj štruktúru
dřeva. Všetky tieto doplňky boli do těla plastiky
vbíjané klincami i skobami, čím vznikli v Červoto-
čivom dreve nové, značné velké defekty. Po čase
sa z týchto miest začali sypat piliny a otvory
porušujúce profily drapérií na bokoch rúcha Panny
Márie sa zvačšovali. Sochu Panny Márie póvodný
majster vydlabal vzadu miestami tak hlboko, že
v oblasti hrudníka má lipové dřevo niekde len
hrůbku 4 mm. Ked uvážíme, že i tenký plát po-
prsia bol napadnutý a rozhlodaný, dostaneme
obraz stavu dřeva viac než katastrofálný. Ze sa
horná část plastiky Panny Márie neulomila a ne-
zosypala, možno vdačit len velmi hrubo nanese-
ným novým vrstvám glejovokriedového podkladu
a olejových náterov na prednej straně.
Rozkladné pósobenie aktívnej červotoče a vlh-

205