Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

a je neznámy přesný tvar a znázornenie nechtov —
typické na rukách a nohách Kristových, čo by
mohlo potvrdit, alebo vyvrátit totožnost majstra-
polychrómistu. Na doplnenie uvádzam, že inkar-
nát Panny Márie vykazoval presne to isté množstvo
a poradie premalieb a izolačných medzivrstiev
(pri postupném snímaní novšie nanesených a ne-
póvodných vrstiev) ako inkarnát Kristov.
Další a podrobnější prieskum techniky polychró-
movania, ktorý sa uskutocní v najbližšej budúc-
nosti na viacerých plastikách v Lipanech, prinesie
určité i v tomto smere definitivuejšie závěry.
Odstránením všetkých hrubých nánosov a
doplnkov vynikla nielen kvalita jednotlivostí a
detailov soch, ale aj nadpriemerná úroveň súsošia
ako celku.
Napriek tomu, že sediaca postava Panny Márie
s málo skloněnou hlavou smerom ku Kristovi,
s neobyčajne predlženým a štíhlým driekom převy-
šuje Syna, korpus je v lone Matkinom poměrně
velký. Mrtvé tělo Kristovo předurčuje expresívny
charakter povrchového spracovania, ktorému do-
dává mimoriadne zvýšený akcent právě opísané
póvodné polychrómovanie inkarnátu. V nápadnej
monumentálnosti, v geometrickej skladbě korpusu,
v rozvrhu kompozície, v plošnej modelácii, miesta-
mi až v odvážnej štylizovánosti foriem doznieva
úsilie o abstrahovanie příznačné duchu predošlej
slohovej epochy. Zjednodušená plastickost častí
meravých rúk a střihnutých noh, ohnutých v pra-
veni uhle, svědčí ešte o vysokej schopnosti rezbára
odhmotnit výraz. Tvary hranatého těla zmákčuje
bedrové rúško, ktorého volný koniec padá po
právej straně nadol a je modelovaný takmer relié-
fové.
S Kristovou plastikou mierne kontrastuje socha
Panny Márie. Modelácia jej tváře je pokojná, hlad-
ká — tvář je orámovaná stylizovanými krátkými
vlnovkami pravidelné padajúcich vlasov, ktoré sia-
hajú pod závoj v podobě dvoch vrkočov a majú
farbu svetlohnedú. Nekomplikovaný závoj, polo-
žený zvolna na Máriinu hlavu, pokrývá obidve
plecia a spája sa na prsiach; z horných ramien padá
na lakte a splývá dalej v jej lone s vrchným pláš-
ťom,tvoriac tak jediný, neoddělitelný kus oděvu.
Od seba málo vzdialené kolená situované do rovna-
kej výšky sú překryté vrchným plášťom, pekne
modelovaným z pohladu sprava. Spodné rúcho na
hrudníku a rukávoch je úphie hladké, priliehavé,
bohatost nehlbokých záhybov nájcleme len na


Neznámy majster: Pieta z Lipian, 1340—1350, detail.
Stav pri snímaní nepóvodných vrstiev

častiach vyčnievajúcich spod horného plášta.
Máriino rúcho sa ako celok vyznačuje jemnou
eleganciou, tvarové záhyby sú bez samoúčelných
kaskád drapérií, co dodává celej rezbe mimoriadny
půvab i vážnost a zdůrazňuje aj obsahovú stránku
súsošia. Tieto miesta pripomínajú transpozíciu
francúzskych práč v slonovej kosti do dřeva z 13.
storočia.
Najbolestivejším konštatovaním hned’ v začiat-
koch reštaurátorských práč bolo, čo potvrdilo
i rozsiahlejšie sondovanie neskůr, že původná
polychrómia právě na týchto rezbársky hodnot-
ných partiách — t. j. na vonkajšom plášti a jeho
rube, na spodnom rúchu Panny Márie i bedrovom
rúšku Kristovom8 — padla za oběť, pravděpodobně
pre mimoriadne zlý stav už pri barokovej úpravě
plastik. V hlbších záhyboch9 a na nepřístupných
miestach našli sa sice drobné zvyšky pôvodnej poly-
chromie aj barokovej rekonštrukcie, čo pomohlo

210