Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

Na základe návrhu schváleného Predsedníctvom SAV dňa 8. 3. 1965 (uznesenie с. XIII, IV. zasadnutia, bod 14)
a Prezídiom ČSAV dňa 14. 10. 1965 stal sa Ústav teorie a dějin umenia SAV samostatným školiacim pracoviskom
v rámci siete školiacich pracovísk ČSSR. Ďalej podlá listu (č. 21. 148/65, SKVH 53) Štátnej komisie pre vedecké
hodnosti má Vedecké kolégium vied o umění SAV spolu v Vědeckou radou Filozofickej fakulty Univerzity
Komenského právo zriadiť Komisiu pre obhajoby kandidátských dizertačných práč z odboru č. 1904 — teória
a dějiny výtvarných umění. Dňa 27. 10. 1965 utvořili Komisiu pre obhajoby kandidátských dizertačných práč
v tomto zložení: R. Bednárik, E. Belluš, J. Dubnický, A. Gíintherová, L. Saučin, T. Štraus, M. Váross.
V zmysle uvedených uznesení a právomoci, ako aj v úsilí oboznamovať veřejnost sčinnosťou Komisie pre obhajoby
kandidátských dizertačných práč z odboru teorie a dějin výtvarných umění začínáme uveřejňovat materiály
z obhajob, ktoré sa konali na Ústave teorie a dějin umenia SAV.

Dr. Elena Dubnická,
Život a dielo P. M. Bohúňa,
tézy kandidátskej dizertačnej práce

Publikácia Život a dielo P. M. Bohúňa představuje
pokus o základnú marxistickú vedecko-kritickú
monografiu o významnom slovenskou! maliarovi
a grafikovi 19. storočia. Prácu som sa usilovala
koncipovat v medziach daných možností na zákla-
de Čo najrozsiahlejšieho heuristického výskumu
výtvarného a archívneho materiálu (súkromnej
korešpondencie, memoárov, úradných dokumentov)
a tlačených písomných prameňov (súvekých časo-
piseckých správ) a pri kritickom využití poměrně
početnej umeleckohistorickej literatúry na túto
tému. Kedze išlo o základnú monografiu, značnú
pozornost som věnovala zostaveniu umelcovho
životopisu na základe spolahlivých a preverených
údajov. V případe P. Bohúňa ide o významného
příslušníka štúrovskej generácie, jedného z národ-
ných buditelov, takže význam jeho veřej nej čin-
nosti nemožno redukovat iba na vlastnú oblast
uměleckého vývinu. (V práci som napr. priniesla
niektoré nové údaje aj pre literárnych historikov
a po prvý raz som ukázala, že počiatky tzv. Novej
školy slovenskej siahajú vlastně už do pätdesia-
tych rokov a že P. M. Bohúň patřil к jej iniciáto-
rem.) Kedze som značnú pozornost věnovala aj
významovej stránke umělcových diel, v niektorých
prípadoch som zistila, že obraz má iný námět, než
ako sa traduje (napr. tzv. tolerančný patent),
resp. že si vyžaduje novů interpretáciu.
V Bohúňovej umeleckej tvorbě nápadné převa-
žuje portrét. Maliar vytvára nielen galériu obrazov

kultúrnych a politických reprezentantov sloven-
ského národa, ale rozpracúva aj osobitú koncepciu
portrétu pre slovenské nestavovské meštianstvo.
V oblasti podobizně je P. M. Bohúň skúsený,
objektivny, až zdržanlivý pozorovatel’, ktorý sa
usiluje verne reprodukovat vonkajší vzhlad svojich
modelov, ich zvláštně psychologické črty, charak-
ter a sociálny typ. Bohúňov vývin v historickej,
žánrovej a sakrálněj malbě, resp. v krajinárstve je
menej pozoruhodný. Přitom však oceňujeme
historický význam Bohúňovej iniciativy pri zobra-
zení slovenského vidieckeho Indu; umelec nie je tu
bez predchodcov, prináša však nové poňatie
a otvára nový směr slovenskej malby, ktorá dosa-
huje svoj vrchol v zobrazovaní 1’udu až v 20.storočí.
Bohúňovo úsilie o umělecké zvládnutie skutočnosti
sa odohráva najma na sociálno-filozofickej, morál-
nej a politickej úrovni. Jeho hlavný záujem sústre-
dúje sa na spoločenskú, predovšetkým národnú
realitu, i kecï sa usiluje riešit aj etické všeludské
problémy. Najhlbší zmysel Bohúňovej umeleckej
tvorby spočívá v tom, že bojuje za spoločenské
a kultúrne uplatnenie 1’udí z demokratických
ludových vrstiev slovenskej spoločnosti, že prokla-
muje ich cítenie a zrelost pre uvědomělý politický
život, a to v individuálnych a zvláštnych národ-
ných formách, čo v tom čase nebolo pre privilego-
vané triedy samozrejmostou. Bohúňovo umenie,
podlá mójho názoru, představuje začiatočnú fázu
národného profesionálneho umenia a často zápasí

235