Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 243
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0249
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Dl'. Elena Dubnická, Život a clielo P. M. Bohúna,
posudok kandidátské] dizertačnej práce

V knižnej forme předložená kandidátská dizertácia
dr. Eleny Dubnickej je práca nezvykle náročná
a rozsiahla (takmer 500 stráň velkého knižného
formátu). Je to zatial najrozsiahlejšia výskumná
monografia v slovenskéj umeleckohistorickej spisbe.
Monografie věnované vynikajúcim postavám
dějin umenia sú dóležitou a frekventovanou for-
mou umeleckohistorickej vedeckej práce najma
od čias K. Justiho, ktorý sa, ako vieme, v tomto
smere preslávil monografiou o Velazquezovi (1888).
Od tých čias je popři registrovaní a rekonštrukcii
toho, čo bolo, a prečo to bolo, ideálom monogra-
fistovej práce aj evokovanie atmosféry analyzova-
ných diel a dejov literárnymi prostriedkami, pri-
mer anými monografo vánému predmetu.
Práca E. Dubnickej je pozoruhodná už tým, že
je věnovaná osvětíeniu života, osobnosti a maliar-
skeho diela Petra Bohúňa (1822 —1879), ktorý je
ústřednou výtvarníckou postavou nášho národ-
ného obrodenia a ktorý pre slovenské dějiny ume-
nia vytvořil hodnoty pociťované ako klasické.
Základnou pohnutkou autorkinho výskumu a
předloženého riešenia bola skutočnosť, že dosial
nej estvovala základná vedeckokritická práca o tom-
to pre nás mimoriadne významnom umělcovi a že
ani ostatně doterajšie pokusy o zhodnotenie Bohú-
ňovho uměleckého dedičstva nebolo možné poklá-
dat ani za uspokojivé, ani za primerané jeho význa-
mu, pretože všetko, čo sa o P. Bohúňovi dosial
vyslovilo, málo — ako píše autorka na str. 11 -
ráz apodiktický a oclznelo bez náležitého dokazova-
nia a zdóvoclňovania.
Aby sa Elena Dubnická mohla v čo najváčšej
šírke vyrovnat s nastolenou problematikou, nazbie-
rala neobyčajne bohatý obrazový, grafický, archív -
ny a iný materiál, ktorý podrobuje starostlivému
rozboru z hl’adiska historického a estetického.
Vzhladom na neprepracovanosť rozličných otázok
umeleckohistorickej i všeobecno-historickej povahy
bola přitom nútená vykonat aj nejeden výskům
pramenný, z ktorého sa aj historici móžu dozvedieť
všeličo nové, napr. o mikulášskej novej politickej
škole a o „griindérstve“ tamojších garbiarov, ako
aj o dalších veciach. Úzko monografické zameranie
překročila aj v ďalšom smere. Ako sama uvádza
(str. 12), vytýčená problematika sa jej zdala vhod-
ná aj na to, aby si pri jej spracovaní na konkrét-

nom materiáli z dějin nášho umenia ověřila nosnost
marxistických metodických postulátov, ako aj
všeobecných umělecko-teoretických poučiek.
V zhode s tým sa autorka cielavedome usiluje
o dósledné spátie estetického úsudku s vědomím
spoločenskej podmienenosti umenia, pričom širokú
a prvoradú pozornost věnuje predovšetkým sociál-
nym aspektom doby, z ktorej Bohúňovo dielo
vyrastalo a v ktorej prebiehalo. Ba čo viac, v závě-
re svojej práce přistupuje к hodnoteniu umelcovho
diela z hl’adiska postulátov kultúrnopolitickej po-
vahy, ako sa u nás formulovali a kolportovali
v nedávnej minulosti, najma v prvej polovici
páťdesiatych rokov (str. 230 — 231). Niektoré
z takto vyslovených kritérií a postulátov sú už
dnes překonané a neaktuálně. Nehovořím to preto,
že by som meranie umenia minulých období a
epoch dnešnými politicko myšlienkovými a cito-
vými kritériami považoval za nesprávné. (Naopak
pokládám to za nevyhnutné, lebo v opačnom pří-
pade by dějiny umenia neboli ničím iným ako
jediným cintorínem umenia.)
Po vstupnej časti, napísanej s rozhladenosťou
a kritickosťou podlá klasického úvodového kánonu
(pracovný program, filológia), následuje šest ka-
pitol, časovým rozvrhom na seba nadvážujúcich,
spracovaných metodou, ktorá je v podstatě kom-
bináciou postupu historicko-biografického svýtvar-
no-teoretickým. Autorka dopíňa umelcov životo-
pis (napr. o zistenie, že už v Liptovskom Mikuláši
v rokoch 1850—1860 pósobil aj ako fotograf, že
bol aj v polskéj Biale spoločníkom istého fotografa ;
mimoriadne cenné je aj určenie Bohúňovho pobytu
v Banskej Bystrici a jeho pokusu otvoriť si tu
litografickú dielňu a súkromnú školu kresliarsku a
maliarsku), kým ďalšie údaje spresňuje a iné do-
ter az nesprávné tradované vyvracia. Dubnickej
zistenia o súvise umelcovej aktivity so slovenským
národným hnutím sú doložené presvedčivo, no
preukazné sú najma jej vývody, ako pósobila
štúrovská icleológia, resp. jej protirečenia v jed-
notlivých prílivoch a odlivoch na Bohúňovu ume-
leckú metodu a na koncepciu jeho obrazov, od
krojových litografií až po podobizně. E. Dubnická
venuje přitom až nezvykle vela pozornosti skú-
maniu úlohy světonázoru a gnozeologickej stránky
Bohúňovho umenia.

243
loading ...