DOI Artikel:
Saučin, Ladislav: Dvadsat̕pät̕ rokov Slovenskej akadémie vied a vedy o umení na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0008
4
Dvadsaťpať rokov
Slovenskej akadémie vied
a védy o umění na Slovensku
LADISLAV SAUČIN
Védy o umění svojím vplyvom na
kulturně povedomie spoločnosti významné
posobia na utváranie profilu národněj
kultury. Sú dóležitým a nezastupitelným
článkom v sústave spoločenských vied,
v ktorých mnohé dalšie odbory, najma
historické a filozofické, spája s vedou
o jednotlivých umeniach rad vzájomných
väzieb. K teorii a dějinám jednotlivých
uměleckých disciplín sa úzko primkýna
estetika.
V uplynulých päladvadsiatich rokoch
sa estetika pěstovala predovšetkým na
Filozofickej fakultě Univerzity
Komenského v Bratislavě, slasti aj
v terajšom Umenovednom ústave SA V
a len okrajovo vo Filozofickom ústave
SAV v Bratislavě. Na bratislavskéj
univerzitě existoval este od predvojnových
rokov seminář estetiky, ktorý kedysi
viedol J.Mukařovský (1891—1972)
a v rokoch 1948—1958 M. Bakoš
(1914—1972). V rokoch 1950—1960 sa
estetika na uvedenom učilišti prednášala
v rámci Katedry vied o umění, roku 1969
tu vznikla samostatná Katedra estetiky
a estetickej výchovy a od roku 1973
Katedra estetiky a vied o umění, na ktorej
sa v súčasnosti prednáša estetika,
estetická výchova, veda o výtvarnom umění
a hudobná veda. V sledovanom časovom
úseku sa na Slovensku publikoval v odbore
estetiky poměrně značný počet póvodných
i přeložených knižných práč a štúdií
v odborných časopisoch. V rokoch
1967—1968 vznikla aj Slovenská estetická
spoločnosť, ktorá v krízovom období
čoskoro via facti zanikla. Kým
v pätdesiatych rokoch nášho storočia
v literárněj produkcii v odbore převládali
gnozeologické tendencie v chápaní
podstaty umenia, šestdesiate roky sa
niesli v znamení vačšej diferenciácie
hladísk. V nich převládla axiologická
orientácia popři antropologickéj, no
uplatňovala sa aj strukturalistická
tendencia, ktorá sa opierala
o Mukařovského školu. Najváčší
nedostatok sa pociťoval v oblasti všeobecnej
estetiky a všeobecnej teorie umenia, no
chýbali aj syntetické práce z dějin světověj,
a najma domácej estetiky. Stručné řečeno:
Estetika — hoci má na Slovensku tradicie
siahajúce hlboko do začiatku 19. storočia
— je mladým, relativné málo rozvinutým
spoločenskovedným odvětvím; jeho
základné předpoklady sa rozvili až na
základe budovania socialistické) védy
po Februári. Dovtedy mala činnost
v tejto oblasti ráz iba individuálněj
činnosti, ktorej sa mohli věnovat iba
ojedinělí, izolované pósobiaci
vysokoškolskí učitelia; váčšina z nich
bola orientovaná temer výlučné
„literárnocentricky“.
Veda o výtvarnom umění je na
Slovensku disciplína poměrně nová. Je
mladšia než napr. literárna veda, hoci
Dvadsaťpať rokov
Slovenskej akadémie vied
a védy o umění na Slovensku
LADISLAV SAUČIN
Védy o umění svojím vplyvom na
kulturně povedomie spoločnosti významné
posobia na utváranie profilu národněj
kultury. Sú dóležitým a nezastupitelným
článkom v sústave spoločenských vied,
v ktorých mnohé dalšie odbory, najma
historické a filozofické, spája s vedou
o jednotlivých umeniach rad vzájomných
väzieb. K teorii a dějinám jednotlivých
uměleckých disciplín sa úzko primkýna
estetika.
V uplynulých päladvadsiatich rokoch
sa estetika pěstovala predovšetkým na
Filozofickej fakultě Univerzity
Komenského v Bratislavě, slasti aj
v terajšom Umenovednom ústave SA V
a len okrajovo vo Filozofickom ústave
SAV v Bratislavě. Na bratislavskéj
univerzitě existoval este od predvojnových
rokov seminář estetiky, ktorý kedysi
viedol J.Mukařovský (1891—1972)
a v rokoch 1948—1958 M. Bakoš
(1914—1972). V rokoch 1950—1960 sa
estetika na uvedenom učilišti prednášala
v rámci Katedry vied o umění, roku 1969
tu vznikla samostatná Katedra estetiky
a estetickej výchovy a od roku 1973
Katedra estetiky a vied o umění, na ktorej
sa v súčasnosti prednáša estetika,
estetická výchova, veda o výtvarnom umění
a hudobná veda. V sledovanom časovom
úseku sa na Slovensku publikoval v odbore
estetiky poměrně značný počet póvodných
i přeložených knižných práč a štúdií
v odborných časopisoch. V rokoch
1967—1968 vznikla aj Slovenská estetická
spoločnosť, ktorá v krízovom období
čoskoro via facti zanikla. Kým
v pätdesiatych rokoch nášho storočia
v literárněj produkcii v odbore převládali
gnozeologické tendencie v chápaní
podstaty umenia, šestdesiate roky sa
niesli v znamení vačšej diferenciácie
hladísk. V nich převládla axiologická
orientácia popři antropologickéj, no
uplatňovala sa aj strukturalistická
tendencia, ktorá sa opierala
o Mukařovského školu. Najváčší
nedostatok sa pociťoval v oblasti všeobecnej
estetiky a všeobecnej teorie umenia, no
chýbali aj syntetické práce z dějin světověj,
a najma domácej estetiky. Stručné řečeno:
Estetika — hoci má na Slovensku tradicie
siahajúce hlboko do začiatku 19. storočia
— je mladým, relativné málo rozvinutým
spoločenskovedným odvětvím; jeho
základné předpoklady sa rozvili až na
základe budovania socialistické) védy
po Februári. Dovtedy mala činnost
v tejto oblasti ráz iba individuálněj
činnosti, ktorej sa mohli věnovat iba
ojedinělí, izolované pósobiaci
vysokoškolskí učitelia; váčšina z nich
bola orientovaná temer výlučné
„literárnocentricky“.
Veda o výtvarnom umění je na
Slovensku disciplína poměrně nová. Je
mladšia než napr. literárna veda, hoci