Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1977-1981(1977))

6

realizmu. Až po přidělení istého počtu
systemizovaných miest sa koncepcia
činnosti pracoviská rozšířila na
umeleckoteoretickú a umeleckohistorickú
prácu v celom rozsahu národných dějin
umenia, od ranofeudálnej doby až do
socialistické] epochy, a to tak v zmysle
materiálového výskumu, ako aj
marxistické] interpretácie.
Žial, pri budovaní vědeckých pracovísk
v SAV, ale platí to aj vo vztahu
k mimo akademickým vysokoškolským
a rezortným pracoviskám, vznikali
rozličné kompetenčné a koncepčné
neujasněnosti, a hlavně sa podceňovali
také parametre védy, ako je Í7iformatika,
heuristika a pod. Mnohí chceli mat
čím prv střechu i s komíiioin, zabudli
však na základy a na nosné múry. Došlo
aj k metodologickým a ideologickým
pokléskám, čo sa potom vypomstilo
a premieťlo v celoodborovom rozsahu
v krizových rokoch okolo roku 1968
a zasiahlo rovnako Akadémiu, rezortné
i vysokoškolské pracoviská. To všetko
zrazilo a zadržalo rozvoj vědného odboru
i jednotlivých pracovísk.
Priam převratný nástup a postup
slovenskéj marxisticky osnovanéj teorie
a dějin umeiiia je však napriek všetkým
peripetiám nezvratným faktom, ktorý
znamená základný přelom vo vývine
tejto disciplíny na Slovensku, rovnako
ako neodškriepitelnou skutočnoslou
zostáva fakt, že bázou, fundátorom
a koordinátorům všetkých základných
vědeckých podujatí v tomto odbore
bola Slovenská akadémia viecl. Ona bez
potřebných skúseností a v podmienkach
rozličných nedokonalostí, subjektivizmu
i objektívnych prekážok nielenže znášala
ódium za rozličné podlžnosti svoje
i odboru ako celku, ale jej orgány
íz pracoviská podněcovali partnerské
pracoviská k správné j programátor skej
a inej aktivitě a k súdružskej spolupráci.
Len vdaka tomu bolo možné po
prevažne úzko monograficky zameraných

prácach z pätdesiatych rokov hl’adat
a dohodnút sa postiipne aj na modalitách
riešenia synteticky orientovaných úloh
a založil aj metodologicky, časovo,
organizač?ie a materiálovo náročné jšie
a rozkošatenejšie výskumy, z ktorých
váčšina sa dá realizovat iba kolektívnym
úsilím a ktorých ovocie sa dá zbierať
iba po uplynutí dlhých rokov. Z takto
založených programov začal vychádzať
napr. Súpis pamiatok na Slovensku,
z ktorých vyšli zatiaï tri zvâzky. Lento
súpis sa uskutočnil vdaka kooperácii
Slovenského ústavu pamiatkovej
starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP)
s příslušným pracoviskom SAV — to
je už len etický detail, že partnerský
SÚPSOP pozabudol poznamenal
v úvodněj časti prvého zväzku, že na
heuristickéj časti diela spolupracoval
niekdajší Kabinet teorie a dějin umenia
SAV. Už dávnéjšie je připravený rukopis
slovenskéj bibliografie a na Slovensko
sa vztahujúcej neperiodickéj spisby
z odboru výtvarných umění.
Prednedávnom bol odovzdaný 7ia
realizovanie kolektivně vytvořený spis
Prehïad dějin umenia na Slovensku
v rozsahu 500 rukopisných stráň
s primeraným počtom obrazovéj
dokumentácie. Bude to dielo, ktoré naša
spoločnost už dávno potřebuje a ktoré
súčasne materiálovo, metodicky a ideová
předstihne Wagnerov zastaraný obdobný
spis z roku 1948 (Vývin výtvarného
umenia na Slovensku). V odbore sa
v uplynulých 25 rokoch vyprodukovalo
okrem toho okolo 500 zväzkov
mono grafických publikácií a zborníkov
z rozličných odvětví a období výtvarných
umění (počítájúc do toho, samozřejmé,
aj architektům a urbanizmus). Hodno
tu spomenúť aj viacnásobne váčší počet
výstavných katalógov s úvodnými textmi
cdebo aj s menšími štúdiami, ako aj
množstvo iných příležitostných odborných
tlačí a publikácií, ktoré z váčšej časti
napíscdi renomovaní teoretici a historici