Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 7
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0011
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
7

umenia. Vědný odbor disponuje vědeckou
ročenkou Ars i niekolkými dalšími
ročenkami (Monumentorum 7utela,
Musaica, Galéria). Žiadalo by sa však
umožnit, aby najmä vedecká revue Ars
konečne vychádzala periodicky, kvartálně.
Nemožno nespomenút ani odborné
mesačniky Výtvarný život a Projekt,
ktoré sa však venujú iba súčasnému
wneniu a nemajú vyslovené vedecke
poslanie.
Výtvarnovedecké pracoviská na
Slovensku, ako sme uviedli, existujú
a plynule pósobia od nastolenia socializmu
v našej vlasti. Ich terajšia struktura
a dělba práce je vcelku vyhovujúca.
Pracoviskom základného výskumu v tejto
vednej discipline sa stal Umenovedný
ústav, utvořený a vedený Slovenskou
akadémiou vied. Kedže toto pracovisko
nie je vybavené komplexně — podobné
ako nie sú a nemóžu spočíval na zásadách
autarkie ani ostatné pracoviská —
hladá možnosti účelnej kooperácie
a koordinácie s ostatnými pracoviskami
a organizáciami vo sféře odboru.
Hudobná veda sa začala na Slovensku
pěstoval na inštitucionálnom základe
°d roku 1951, ked sa založil Ústav
hudobnej védy ešte v rámci bývalé j
Slovenskéj akadémie vied a umem
(SÁVU), a tak roku 1953 vstupovalo
toto pracovisko do SAV už zhruba
konštituované. Zhodou okolností bolo
to prvé integrované hudobnovedné
pracovisko nielen na Slovensku, ale
aj v celom Českosloveizsku. Vdaka
existencii tohto vědeckého pracoviská,
ktoré sa roku 1973 stalo zložkou (sekciou)
Úmenovedného ústavu SAV, podařilo
sa povzniesl výskům hudobnej kultury
Slovenska na úroveň vyspělejších
umenovedných odborov, ktoré majú
v dějinách slovenskéj kultury už vačšiu
tradíciu a z toho vyplývajúce váznejšie
postavenie. Akademické hudobnovedné
pracovisko sa formovalo podlá aktuálnych
spoločenských a kultúrnych potrieb,

ktoré boli v súdade aj s progresívnymi
trendmi vo světověj muzikológii,
a sústredoválo sa na celostný výskům
hudobnej kultury Slovenska. Hudba sa
v celoodborovom záběre začala skúmal
ako přejav sociálnych skupin v podobě
umelej i ludovéj hudby, pričom sa
akademické pracovisko věnovalo výskumu
hudobných žánrov v jednotlivých
historických obdobiach.
Výskům ludové j hudby, ktorý bol
poznačený v minulosti literárnymi
a funkčno-folkloristickými, řesp. opisnými
metodami, opřel sa o analytické
a experimentálno-akustické metody
hudobnej védy. Integrovaný
hudobnovedný výskům umožnil v y tvář ať
čoraz bohatší obraz vývinu našej hudobnej
kultury a chápat tzv. vysoké i ludové
umenie v ich bohatéj a vzájomnej
determinujúcej vazbě. Výskům sa rozšířil
i na výskům ludových hudobných
nástrojov, inštrumentálnu hudbu a na
väzbu s tanečným prejavom.
Muzikologický výskům na Slovensku
je v posledných rokoch orientovaný
hlavně na vztahy medzi jednotlivými
hudobnovednými disciplínami s dorazom
jednak na celostné chápanie hudobnej
problematiky, jednak na disciplíny,
ktoré sa ukázali ako relevantné z hladiska
súčasnej marxistickéj orientácie hudobnej
védy. V tejto súvislosti třeba vyzdvihnut
výsledky dosiahnuté v oblasti systematiky
súčasnej hudobnej védy, ako aj štúdie
zamerané na aplikáciu
kultúrno-sociologických a empirických
metod pri výskume súčasnej hudobnej
kultury Slovenska. Takýto hlavný směr
výskumu přivodil rozšírenie zorného
póla tak z metodologického, ako aj
z materiálového hladiska. Postúpilo
sa o značný kus vpřed, najmä smerom
k prekonávaniu univerzalistického
chápania hudby 18. a 19. storočia
a hudobnoestetický a hudobnoteoretický
obzor sa rozšířil aj na oblasti mimo
okruhu európskej umelej hudby. Ruka
loading ...