Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 8
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0012
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
8

v ruke s tým sa rozšířil aj výskům hudobnej
súčasnosti so zameraním na problematiku
socialistického hudobného umenia
a postavenia hudby vo vyspelej
socialistickéj spoločnosti. 7ieto aspekty
sa realizujú v integrovanéj koncepcii
na rozdiel od nemarxistických trendov,
ktoré jednotlivé tzv. kulturně okruhy
chápali nielen izolované, ale aj
v diametrálně odlišnom metodologickom
protiklade.
Vo sféře umenovedy na Slovensku sa
po prvý raz v našich kultúrnych dějinách
pestuje aj teatrológia a filmológia. 7ento
odbor sa rozvljal na Vysokej škole
múzických umění v Bratislavě, dalej
v Divadelnom ústave Ministerstva
kultúry SSR a napokon v divadelnovednej
sekcii Umenovedného lístavu SAV,
ktorý roku 1973 integroval do seba
bývalé divadelnovedné oddelenie z Ústavu
slovenskéj literatúry SAV. Vlastný vývin
divadelně j védy na Slovensku sa teda
začínal na pode literárně j védy a až
neskoršie vyrástli předpoklady aj pre
rozvoj ostatných zložiek slovenskéj
teatrológie. Oporou disciplíny sa stal
časopis Slovenské divadlo, ktorý bol
založený roku 1953 a odvtedy vychádza
pravidelné. Roku 1958 vzniklo Divadelné
oddelenie Slovenského národného múzea
v Bratislavě; z něho sa v Bratislavě
sformoval dnešný Divadelný ústav
Ministerstva kultúry SSR v Bratislavě,
ktorý sa zameriava predovšetkým na
dokumentáciu. V historiografii vznikla
publikácia Kapitoly z dějin slovenského
divadla do roku 1890. V súčasnosti sa
spracúva história slovenského činoherného
divadla do roku 1945. Vdaka
dokumentácii Divadelného ústavu sa
v Umenovednom ústave SAV mohlo
přikročil aj k spracovaniu Slovníku
slovenského divadla.
Od konca šesldesiatych rokov
teatrológia prechádzala zložitým procesom,
a to směrováním k syntéze; avšak pri
malom počte pracovníkův sa ukázalo,

že je to úloha ovela náročnéjšia, ako
sa povodně předpokládalo. O to
dóležitejšia a citlivéjšia je otázka
medziinštitucionálne j kooperácie
a koordinácie. Slovenská teatrológia sa
rozvíja riešením teoretických
a historiografických problémov réžie,
herectva, dramaturgie a scénografie.
Pri ešte menšom počte pracovníkův ako
v sekciách výtvarnovednej
a hudobnovednej je otvorených otázok
v slovenskéj divadelněj vede viac ako
dosť. Přitom je tu ešte oblasť filmu,
rozhlasu a televízie, ktoré si tiež nároku jú
vedecké spracovanie svojej historie
a teorie. Prvořadou úlohou
divadelnovednej sekcie Umenovedného
ústavu SAV je nateraz spracovanie
dramatického umenia epochy socializmu,
pričom sa rátá s plným nasadením
všetkých pracovných kapacit nielen
v Akadémii, ale aj na Vysokej škole
múzických umění, v Divadelnom ústave
Ministerstva kultúry SSR a všetkých
teoretikov a historikov divadla, filmu,
rozhlasu a televízie bez ohTadu na to,
ku ktoréj inštitúcii zamestnaizecky patria.
Keď bilancujeme výsledky, ktoré sa
dosiahli v odbore a osobitne na
akademickom pracovisku, nemožeme
obísť výzvu, ktorá odznela na 11. pléne
Ústredného výboru KSČ na jar roku
1978. V nadväznosti na to sa vyzdvihli
otázky efektivnosti a kvality vedeckej
práce. Uvědomujeme si, že žiadúce sú
predovšetkým nové poznatky, ktoré
spoločnost i vědný odbor potrebujú.
Nekvalitnou práč ou je opakovanie,
mrtvé obmieňanie a sklaclanie doterajších
zistení, ako aj opisnosť namiesto
marxistickéj interpretácie. Nekvalitná
práca je odtrhnutá od spoloce?iskej
problematiky, je uzavretá iba do seba
a je myšlienkovo a metodou konzervatívna
a sterilná. Bude třeba preskúmať aj
problematiku efektivnosti vedeckej práce.
Například v Umenovednom ústave SAV
na 97 vědeckých pracovníkův připadá
loading ...