Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

DOI article:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Page / Citation link: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0026

DWork-Logo
Overview
loading ...
Facsimile
0.5
1 cm
facsimile
Scroll
OCR fulltext
22

Vývin športového štadióna do druhej
světověj vojny
FEDOR KRESÁK

V našej úvahe chceme sa zaoberať «tvořeným
športovým1 štadiónom a 'sledovat' jeho historický
vývin.1 Štadiónom tu rozumieme nezakrytý kla-
sický objekt pre 1’ahkú atletiku a kolektivně hry;
ostatně športové stavby — kryté haly, plavecké
bazény, klziská, lyžiarske moistíky a pod. —
z úvahy vynecháme. Pre nedostatek miesta a
urýchlenie vývinu v poslcdných troch desať-
ročiach obmedzili sme sa na obdobie do roku
1945 s úmyslom věnovat súčasnosti samostatná
štúdiu.
Za vznik štadióna vďačíme už starověkým
Grékom, ktorí asi1 prví v dějinách dospěli k sys-
tematicky pěstovanému pretekárskemu sportu.
V popředí ich záujmu stál do takej miery beh,
že podlá základnej šprinténskej disciplíny, běhu
na dlžku 1 štadióna,2 označovali jednotlivé
olympijské hry. Nie div, že antický stadión slúžil
predovšetkým běhu a bol v podstatě asi 200 m
dlhou, rovnou běžeckou dráhou, lemovanou ná-
sypmi, neskoršie tribunami.
V klasickom období bol stadión iba terénnou
úpravou, este nie stavbou. V hornatom Grécku
býval obyčajne vstávaný po vrstevnici do mier-
neho svahu tak, že zem odstránená pri vyrovná-
vaní bežeckej dráhy sa použila na navřšenie
násypu pozdíž jej spodnej strany. Takýto bol aj
štadión na úpatí Kronosovho vrchu v Olympii,
asi najstarší na svete, zrekonstruovaný dnes do
svojej podoby z polovice 4. storočia před n. 1.
Archeologický výskům objavil pod ním niekolko
starších pódorysov, spodný ešte z prvej polovice
6. storočia před n. I.3
O niečo novším typom bol štadión vstávaný

do úžlabiny, pričom sa využili jej svahy ako
hladisko. Nevieme, nakolko tvar úžlabiny a na-
kolko súbežne sa vyvíjajúce antické divadlo za-
příčinilo vznik jeho půlkruhového alebo segmen-
tového zakončenia na užšom, cielovom konci
úžlabiny;4 tu sa uskutečňovali disciplíny odo-
hrávajúce sa na malom priestore. Tohto typu bol
aj známy Panatenajlský štadión v Aténách z rokov
330—323 před n. 1.; koncom minulého storočia
bol zrekonštruovaný do stavu z poslednej velkej
přestavby v rokoch 139—143 n. 1., pri ktorej bolo
jeho hladisko vybudované z mramoru. Panate-
najským štadiónom grécky vývin vrcholí, súčasne
sa však aj končí. Neskoré štadióny v Malej Ázii
s půlkruhovým zakončením na obidvoch koncoch
(Afrodisias, Laodikaja), azda dodatečné přestá-
vané, sú pódorysom aj účelom prispósobené řím-
skému amfiteátru, leibo slúžili viac gladiátorským
bojom než športu.
Antické športové hry, kterých vzorom boli naj-
staršie olympijské hry, súviseli is náboženskými
obradmi, s kultom mrtvých. Přete' v klasickom
období športové objekty susedia is posvátným
hájom, ba navzájem sa s ním prenikajú. Neskor-
šie, v čase výstavby helenistických miest, stává
sa štadión súčasťou občianskej vybavenosti města.
Stojí obyčajne v susedstve palestry — zápasiska
v blízkosti městských hradieb (Milét, Efezos), ba
neraz hradby tvoria jednu z jeho stráň (Priene,
Messéné). Póvodná súvislosť s náboženským kul-
tom sa vytráca. Prête umiestnenie štadióna, často
viac ráz přestavovaného, bývá smerodajné pre
odhad doby jeho vzniku.5
Kým v klasickom období obecenstvo sedávalo
 
Annotationen