Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 27
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0031
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
27


Bývalý Stadio Nazionale v Říme. Střecha tribúny je neskoršia přístavba. Obr. je převzatý z časopisu Architektura CSR

stadión pósobil svojou nepatetickou jednoduchos-
ř°u, bol však v podstatě iba technickým dielom.
Póvodnou kapacitou výše 70 000 divákov14 stal
Sa na krátký čas najváčším štadiónom na svete.
Hoci sa anglický pokus nevydařil, následovali
ho Němci i Taliani. Jeho chyby ešte znásobil
stadión v Berlíne-Griinewalde,la vystávaný roku
1913 podïa projektu O. Marcha pre neuskutočne-
né VI. olympijské hry roku 1916. Hoci kapacita
jeho hl'adiska bola iba 27 000 miest, plochou pře-
konával White City. Mal 600 m dlhú bežeckú
a 666,6 m cyklistickú dráhu s prevažne vhíbeným
hladiskom. Hlavná tribúna na južnej straně,
s čestnými lóžami a čestným dvorom, plýtvala
Priestorom. Na protilahlej straně sa na mieste
tribúny nachádzal vyvýšený plavecký bazén,
104 m dlhý, s hlaidiskom ozdobeným pompéznými
sochami, poplatnými době. Plavecké súťaže bolo
Oiožné sledovat’ iba zo stupňov tribúny bažena,
2 ktorých zase bolo ťažko dovidieť na ostatně
dianie na stadióne, čím sa fakticky znehodnotila
celá strana ležiaca proti hlavnej tribúne. Velmi
Pretiahnutý pódorys závodiska znehodnotil i prie-
story v zákrutách: váčšina obvodu hl’adiska ležala
až za zámedznými čiarami futbalového ihriska.
Tu umiestnených divákov usiloval sa architekt
odškodnit' rozmiestnením technických lehkoatle-
tických disciplín do vnútorných priestorov zákrut.
Športový program sa tak lokálně rozbíja: pri
zaplnenom hïadisku boli znehodnotené všetky
miesta, pri poloprázdnem diváci ustavičné puto-

vali z miesta na miesto. Póvodný ciel’ padol cel-
kom za oběť nešikovnému velikášstvu. Stadión,
žial’, negativné ovplyvnil aj další vývin nemeckej
športovej architektúry.
Ďalšie dva neúspěšné pokusy tohto druhu pod-
nikli roku 1911 Taliani. V Říme na Via Flaminia
postavili ťažkopádne klasicizujúci Stadio Nazio-
nale pre 25 000 divákov s helenistickým podo-
rysom tvaru U, ktorého otvorený koniec uzatvá-
ral priečne umiestnený 50-metrový bazén s vlast-
ným hladiskom. Súčasne s ním vystávali v Turíne
pre svetovú výstavu podïa projektu Carla Cep-
piho monstrum' pre 70 000 divákov,16 ktorého
amfiteatrálne hïadisko s paramétrant 390 a 220 m
obiehalo nielen ibežeckú, ale aj križujúcu ju do-
stihovú dráhu tvaru osmičky, bazén, ako aj všetko
obkolesujúci velodrom. Len obídenie tohto objek-
tu znamenalo kilometrovú prechádzku. Kým vo
White City pri neskoršej přestavbě bazén zasy-
pali, ostatně štadióny boli strhnuté. Prax ukázala,
že pokus nahradit’ športový areál jediným' objek-
tom bol iluzórny.
Světová architektúra na začiatku nášho storočia
už překonala obdobie romantického historizmu.
Architektonická tvorba štadióna však stále upřed-
nostňovala buď výlučné účelové, lačné riešenia
(britský typ), alebo zotrvávala v zajatí historiz-
mu, nadvázujúc na antický Panatenajiský stadión.
Římsky Stadio Nazionale bol výrazom oneskore-
néh'0 romantického nacionalizmu — veď vznikol
súčasne s bombastickým' pomníkem Viktora
loading ...