DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0034
30
Jedna z tribun Olympijského štadióna v Colombes pri Pa-
říži. Fotografia F. Kresáka
hlavnú. Prínosom Colissea bolo aj umiestnenie
šatní a sociálnych zariadení pre pretekárov do
osobitnej budovy mimo štadióna, spojenej so
závodisikom tunelom.
V Europe převládal typ britského štadióna so
zakrytými tribunami a s nekrytým oblúkovým za-
končením na kratších koncoch. Takejto povahy
boli obidva velké západoeurópske stadióny po-
stavené tesne po prvej světověj vojně — v Lon-
dýne-Wembley z příležitosti Britskej imperiálnej
výstavy roku 1923 a v Paríži-Colombes pre VIII.
olympijské hry roku 1924. Stadión vo Wemibley
(architekt Arthur Elvin) s pôvodnou kapacitou
100 000 divákov nadväzoval na britská tradíciu,
najmä na White Gity. Stojí na pustom kopci
a jeho hladisko, postavené na skeletovej konštruk-
cii, bolo' po obidvoch pozdížnych stranách povod-
ně kryté dva rázy dovnútra sa lámucimi sedlový-
mi střechami na tradičných ocelových podpěrách.
Ťažká, „palácová“ fasáda připomínala ešte vikto-
riánsku dobu. Stadión bol dejiiskom XIV. olym-
pijských hier roku 1948; v rokoch 1961—1963
bol přestávaný a celý zastřešený.
Stadión v Colombes pre 62 000 divákov stál
uprostřed prvého, ešte velmi nesúrodého olym-
pijského areálu a je iba účelovou stavbou britské-
ho typu, nadvázujúcou taktiež na White City.
Jeho příliš pozdížny pódorys lemujú dve rovnaké,
rovnocenné tribúny so střechou na výraznej,
vtiahnutej ocelověj konštrukcii, trocha zváženou
smerom od ihriska. Spád tribun je ešte poměrně
mierny, no hladisko sa usiluje o jednotnost'
modro-ibielym koloritom. Britské stadióny, a naj-
mä štadión v Colombes, boli v dvadsiatych rokoch
vzorom aj pre ostatné časti Európy, ktorá ani
jeden z obidvoch amerických typov nepřijala.
Československo v architektúre športových šta-
diónov v dvadsiatych rokoch zaostávalo. Šetřilo
sa, podpora sportu z veřejných prostriedkov bola
malá a najváčšia tělovýchovná organizácia Sokol
sa zameriavala na staršie formy telovýchovnej
činnosti. Roku 1923 sa končí výstavba štadióna
pražskej Sparty na Letnej, pripomínajúca taktiež
britslké vzory. Podobné koncom dvadsiatych rokov
dostávaný najvačší štadión na Slovensku, I. ČsŠK
Bratislava v Petržalke, násypový, s krytými tri-
bunami po obidvoch pozdížnych stranách, možno
přiřadit’ v jadre k britskému typu.
Oisoibitným vývojom prechádzalo v dvadsiatych
rokoch vojensky porazené Nemecko. Súbežne
s politickým a ekonomickým1 chaosom prechádza
ním vlna socializmu súčasne s vlnou vyhrnova-
ného nacionalizmu. Po zdravej mládeži túžia
obidva tábory, hoci ten druhý sleduje jej zdravie
len ako proistriédok. Celkový vývin tu směruje
k budovaniu množstva drobných ihrísk a ich
komplexov, vhodné začleněných do přírody, sú
to však prevažne lačné stadióny, stavané ručně
Stadión v Amsterdame pri otvorení olympijských hier roku
1928. Obr. je převzatý z knihy J. Veláta Von Athen bis
Rom
Jedna z tribun Olympijského štadióna v Colombes pri Pa-
říži. Fotografia F. Kresáka
hlavnú. Prínosom Colissea bolo aj umiestnenie
šatní a sociálnych zariadení pre pretekárov do
osobitnej budovy mimo štadióna, spojenej so
závodisikom tunelom.
V Europe převládal typ britského štadióna so
zakrytými tribunami a s nekrytým oblúkovým za-
končením na kratších koncoch. Takejto povahy
boli obidva velké západoeurópske stadióny po-
stavené tesne po prvej světověj vojně — v Lon-
dýne-Wembley z příležitosti Britskej imperiálnej
výstavy roku 1923 a v Paríži-Colombes pre VIII.
olympijské hry roku 1924. Stadión vo Wemibley
(architekt Arthur Elvin) s pôvodnou kapacitou
100 000 divákov nadväzoval na britská tradíciu,
najmä na White Gity. Stojí na pustom kopci
a jeho hladisko, postavené na skeletovej konštruk-
cii, bolo' po obidvoch pozdížnych stranách povod-
ně kryté dva rázy dovnútra sa lámucimi sedlový-
mi střechami na tradičných ocelových podpěrách.
Ťažká, „palácová“ fasáda připomínala ešte vikto-
riánsku dobu. Stadión bol dejiiskom XIV. olym-
pijských hier roku 1948; v rokoch 1961—1963
bol přestávaný a celý zastřešený.
Stadión v Colombes pre 62 000 divákov stál
uprostřed prvého, ešte velmi nesúrodého olym-
pijského areálu a je iba účelovou stavbou britské-
ho typu, nadvázujúcou taktiež na White City.
Jeho příliš pozdížny pódorys lemujú dve rovnaké,
rovnocenné tribúny so střechou na výraznej,
vtiahnutej ocelověj konštrukcii, trocha zváženou
smerom od ihriska. Spád tribun je ešte poměrně
mierny, no hladisko sa usiluje o jednotnost'
modro-ibielym koloritom. Britské stadióny, a naj-
mä štadión v Colombes, boli v dvadsiatych rokoch
vzorom aj pre ostatné časti Európy, ktorá ani
jeden z obidvoch amerických typov nepřijala.
Československo v architektúre športových šta-
diónov v dvadsiatych rokoch zaostávalo. Šetřilo
sa, podpora sportu z veřejných prostriedkov bola
malá a najváčšia tělovýchovná organizácia Sokol
sa zameriavala na staršie formy telovýchovnej
činnosti. Roku 1923 sa končí výstavba štadióna
pražskej Sparty na Letnej, pripomínajúca taktiež
britslké vzory. Podobné koncom dvadsiatych rokov
dostávaný najvačší štadión na Slovensku, I. ČsŠK
Bratislava v Petržalke, násypový, s krytými tri-
bunami po obidvoch pozdížnych stranách, možno
přiřadit’ v jadre k britskému typu.
Oisoibitným vývojom prechádzalo v dvadsiatych
rokoch vojensky porazené Nemecko. Súbežne
s politickým a ekonomickým1 chaosom prechádza
ním vlna socializmu súčasne s vlnou vyhrnova-
ného nacionalizmu. Po zdravej mládeži túžia
obidva tábory, hoci ten druhý sleduje jej zdravie
len ako proistriédok. Celkový vývin tu směruje
k budovaniu množstva drobných ihrísk a ich
komplexov, vhodné začleněných do přírody, sú
to však prevažne lačné stadióny, stavané ručně
Stadión v Amsterdame pri otvorení olympijských hier roku
1928. Obr. je převzatý z knihy J. Veláta Von Athen bis
Rom