Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1977-1981(1977))

40


Stadión Dynama v Moskvě. Fotografin F. Kresáka

ridoiry rozdelujú ihTadisko na tri koncentrické
prstence; .pri poměrně miernom spáde prevládajú
v ňom horizontály. Všetci diváci isedia, čo v tých
časoch — aspoň na európskych štadiónoch —
bolo nezvyčajné. Miesta sú rovnako vybavené.
Aj poschodová vonkajšia fasáda s rýchlym ryt-
mem železobetonových pilierov je ešte konstruk-
tivistická. No porovnáme tohto gigantického
štadióna pre 90 000 divákov s ranými utópiami
konštruktivistov nám' odráža vývin, ktorým pre-
šiel Sovietsiky zváz v rokoch 1917—1935. Prvotné
utopické představy konštruktivistov kontrastujú
s touto mohutnou, stabilnou, avšak dobový vývin
nepredstihujúcou stavbou rovnako ako sny o blíz-
kej světověj proletárskej revolúcii s realitou bu-
dovania silného socialistického státu.
Posledně olympijské hry před druhou světovou
vojnou sa uskutečnili už v dusnej atmosféře Hit-

lerom ovládaného Berlína. Ich usporiadanie zve-
rili tomuto městu roku 1931. Vtedy už musela
byť Medzinárodnému olympijskému výboru před-
ložená dokumentácia projektovaných stavieb. No
po Hitlerovom příchode k moci a jeho návštěvě
na stavbě v októbri 1933, pri ktorej hlučné vy-
jádřil svoju nespokojnoisť, změny zrejme nastali.
Olympijský stadión bol súčasťou rozsiahleho
areálu až barokně komponovaného na pozdížnu
os. Postavili ho na mieste starého, už spomenu-
tého štadióna z roku 1913, mal kapacitu 100 000
divákov a jeho projektantem bol Werner March.
Interiér ešte nadvážu je na americké amfiteatrálne
stadióny, spád hladiska dodává mu dramatickosť
a uzavretosť. Okružný koridor s ťažkými piliermi
obloženými kameňom tvrdo rozdvojuje hladisko
a dodává mu nacistickú přísnost’. Čestná tribúna
uprostřed južnej strany je ťažkopádna, strohá,