Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 45
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0049
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
45

tektov J. A. Brinkmana a L. C. van der Vlugta,
tvoří přechod medzi pravoúhlým a amfiteatrál-
nym typom, ktorý převláda; stadión mal povodně
asi aj 'bežeckú dráhu. Poschodové hladisko s ka-
pacitou 61 500 rniest spočívá na staticky dómysel-
n,e riešenej, lahkej ocelověj ikonštrukcii, prenáša-
JUcej tlak celého horného poschodia i střechy do
jediného okruhu ocelových stípov, kým podopre-
tie spodného poschodia je běžné. Interiér štadióna
Je dramatický, čo vyvolává najma rychlá, do-
°kola štadióna letiaca křivka horného poschodia,
a'ko aj strmost’ hladiska, posobiaceho jednoliato
a uzavireto. Aby vynikli pestré reklamy a farebné
detaily, je vnútorné sfarbenie štadióna sivé. Prav-
děpodobně po prvý raz vóbec použitá závěsná
střecha sleduje pódorys hladiska a je panelová.
Kým spodné poschodie mohutnej rampy vskutku
dvojposohodovej tribuny sa zapíňa odspodku
dvojstrannými, 1’ahkými, výlučné funkčnými
schodmi, horné poschodie je přístupné pravo-
úhle sa zalamujácimi schodišťami, vinúcimi sa
z vonkajšej strany fasády. Fasáda je lahká, pre-
hladná, s velkými zasklenými plochami. Ukazuje
uavonok nosná konštrukciu, čím zodpovedá zá-
sadě pravdivosti architektáry. Z technického hla-
diska bol tento stadión až do druhej světověj
Vojny najdokonalejšou realizáciou v Europe a
asi aj vo isvete, no patří aj medzi najkrajšie
Právě svojou nezastieranou, neafektovanou áčel-
uosťou.
U nás bola stavebná činnost v tridsiatych ro-
hoch podviazaná napatou zahraničnopolitickou
situáciou, vynucujúcou si nákladné budovanie
Pohraničných opevnění. Začiatkom tridsiatych
rokov vzniká v Prahe na Strahove stadión s kapa-
citou 60 000 prevažne stojacích divákov, posta-
vený štátom ako súčasť areálu Sokolského štadió-
Ua, za ktorým rozhodne výtvarné zaostával. Bol
v podstatě násypový s krytou železobetonovou tri-
húnou; jeho autormi bolí A. Dryák, F. Balcárek
a K. Kopp. V dosledku jeho realizácie definitivně
Padla myšlienka vybudovat’ velký športový areál
v Braníku, sen dvadsiatych rokov, hoci projekt už
hol hotový.37
Stadión Sparty na Letnej dostal po požiari
roku 1934 nová hlavnú tribunu, ktorá strahovská
převýšila esteticky i technicky, hoci příliš vzda-
lovala diváka od ihriska. Pražský konkurent


Hladisko štadióna Feyenoord v Rotterdame. Fotografia F.
Kresáka


Fasada štadióna Feyenoord v Rotterdame. Fotografia F.
Kresáka

Sparty — SK Slávia vypísal roku 1936 súťaž
na projekt nového štadióna, ktorý mal stát’ na
západ od jej vtedajšieho ihriska na Letnej, sme-
rom k Hradčanom. Hoci o definitívnom přijatí
niektorého návrhu sa nerozhodlo, najváčšie ná-
loading ...