Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 65
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0069
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
65


$v- Pavol z Tarsu, tempera na dreve, fragment z neskoro-
Sotického oltára z Liptovské] Anny. Okolo roku 1520—
1530. Fotografin F. Hidega

•Lerov prezrádzala v krakelúrach hornej farebnej
Vrstvy zo 17. alebo 18. storočia stepy malby zla-
t°m, čo nabádalo k presvedčeniu, že i tu máme
do činenia s póvodným gotickým artefaktem
Pravda, či náš postřeh je .správný, že pod neskor-
s°u vrchnou farebnou vrstvou bola predtým go-
heká temperová malba, bolo možno si overiť len
v odbornej spolupráci so špecialistami z fyzikál-
^o-chemického laboratória SÜPSOP Ing. O. Šuja-
n°vou, Ing. D. Maňkovou a Ing. S. Motajom,
ktorí přej avili velké porozumenie pre riešenie
t°hto problému.1
Fakt, že ide skutečné o povodně neskoro.gotické
temperové malby, podařilo sa zistiť nielen
slohovou umeleckokritickou analýzou zachované-
ho výtvarného diela, ale aj chemicko-fyzikál-
nym rozborem. Dve tabule, ktoré v dosledku
Svojich menších rozmerov a obojstranného po-
^alovania tvořili pravděpodobně buď jedno
křídlo retabula, alebo hornú, resp. dolnú súčasť

dvoch křídel tohože oltára, zostali bez akých-
kolvek dodatečných maliarských, re:sp. reštaurá-
torských zásahov. Ich tenká farebná vrstva je
na mnohých miestach však odlúpnutá, ba naruše-
ný je aj podklad malby, ako to potvrdzuje che-
mická analýza a obsiahla dokumentácia.2
Napriek tomu, že ide o obrazy menšieho for-
mátu, .značné poškodené, predsa z umeleckohisto-
rického hïadiska móžeme konštatovať, že sa tu
představuje dosial neznámy středověký majister
ako výtvarné erudovaný umelec, iktorý v šťastnej
syntéze vie uplatnit’ jemný drobnomalbový detail
a přitom na malom tabuTovom priestore vyčariť
živá epickú scénu a monumentálně pósobiace fi-
gúry. Obraz Bičovanie zobrazuje Krista pripúta-
ného k štípu situovanému dor centra obrazovej
plochy. Na rozdiel od starších kompozičných
schém štip nie je iba izolovaným architektonic-
kým článkom, .zjavným symbolom, ale na našom
výjave podopiera klenbu neskorogotického kos-
tolného alebo radničného interiéru. Prirodzene,
namalovaná architektúra na gotickej tabuli voh-
koncom nemusí byť napodobením jestvujúceho
priestoru a .zriedka ním aj bývá, keď.že umelec
zo skutečnosti zvyčajne preberá len určitý výsek.
Je však pravdou, že právě severně Slovensko,
najmä spišská oblast’ je známa svojimi typové
celkom osobitnými gotickými kostolíkmi, ktorých
loď je zaklenutá na jeden alebo dva štípy. Na
našom obraze Bičovanie umelec ešte suverénně
nezvládol lineárnu perspektivu žádného plánu
kostolného vnútra, ale osvetlenie sa usiloval re-
produkovať z jedného směru. Z 1’avého1 dělného
rohu preniká světlo na figúry v prvom pláne a
oblúky klenby v pozadí. Ide O' neskorogotické,
modernejšie poňatie priestoru, čo sa nám ešte
názornejšie prejaví, ak toto dielo porovnáme
s kompozičným riešením Bičovania Krista z polyp-
tychu zo Szydlowca, ktoré Walicki datuje do
roku 1510.3 Nejde len o to, že Liptov geografic-
ky leží v blízkosti susedných južnopolských kra-
jin a že v 16. ster očí, najmä v čase vlády Jage-
lovskej dynastie na uhorskom tróne, stali sa hos-
podářské i kultúrne styky našich krajov s Polskom
dosť intenzívně, ale aj o to, že ku konštatovaniu
vzťahu, který nemusí byť bezprostředný, vedú
nás aj určité výtvarné analogie. Tak napr. ob-
dobným spósobom do centra kompozície je situo-

5
loading ...