Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 73
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0077
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
73

Dějepis umenia doteraz nepodává jednoznačné
informácie o tom, aké ikonografické zásady sa
uplatňovali pri oltároch Božieho těla v staršom
umění. V nádhernom misáli ikràïa Mateja Korví-
na, ktorý sa zachoval v rezidencii viedenských
jezuitov, nachádza sa vyohrazenie tohto panovní-
ka a vlastníka kodexu ako donátora kl’aciaceho
Před figúrou umučeného a vzkrieseného Krista.13
Nie je teda náhodné, že levočský tzv. oltář Vir
dolorum v chráme sv. Jakuba Pútnika je tiež
opatřený erbom tohto zbožného kráTa a ctitel’a
Božieho těla, ako aj znakom jeho manželky Bea-
trice.
Je známe, že specializovaný kult Božieho těla
ležal velmi na srdci niektorým středověkým mníš-
S!kym rádom, které rozvíjali tzv. novů zbožnost’,
Devotio moderna, s horlivosťou neraz natolko
nadměrnou, že predstavitelia vysokého kléru a
povolaní strážcovia teologickej ortodoxie větřili
v nej už latentné „antikatolícke“ kacířstvo. Po
zavedení sviatku Božieho Těla v 14. storočí aj
v městských kostoloch sa začali objavovať typické
gotické, spočiatku věžové, neskór retabulové mon-
štrancie, neraz opravdivé skvosty zlatnického
umenia. V důsledku rastůceho cirkevného a měst-
ského bohatstva monštrancie nadobúdali bezpo-
chyby aj istú stavovsko-reprezentatívnu funkciu,
ako o1 tom názorné svědčí popři luxusnom vy-
hotovení aj ich hmotnost a velkost. Niektoré
naše gotické pamiatky tohto druhu sú vysoké
výše metra. V katolíckom Španielku sa zachovali
zlaté gotické monštrancie s hmotnosťou výše 500
kg.M
Kult Božieho těla, ako sa zdá, velmi markantně
vyjadřuje středověké náboženské zmýšlanie a
jeho rastúca popularita bola podstatné determi-
novaná tým, že sa vztahoval na centrálny, priam
uzlový punkt kresťanskej teologickej doktríny,
1- j. na náuku o hriechu a spáse, ktorá sa pokúša-
la uspokojivo odpovedať na pálčivé otázky stre-
dovekej, skoro existencialisticky trýznívej a úzkost-
livěj psychiky a vyhovieť tak dobovej túhe po
kresťanskej spáse. Pre symbolické a názorné
mysle,nie středověkého člověka vidieť eucharistiu
znamenalo tolko, ako vidieť samého Boha.15 Cez
sprostredkovanie predovšetkým samého Krista,
ale aj Bohorodičky, v príslušnom hierarchickom
odstupňovaní ostatných svätcov a svätic, ale aj

bohumilým' životom, pokáním a častým přijímá-
ním Božieho těla ako sviatosti oltárnej sa garan-
tovalo jednotlivým laikom vykúpenie, zmierenie
a přístup k saménu transcedentnu a kontakt s Bo-
hom. Jednoduchý lud, ktorý nerozume! zložitým
a často příliš nejasným teologickým reflexiám,
niekedy sa domáhal dost vehementne zrušenia
exkluzívnosti a prekážok v přístupe k zázračnej
sviatosti. Husitský lud nosieval eucharistiu v pro-
cesiách jednoducho v rázštepí a jeho kňazi při-
sluhovali ju dokonca aj deťom, nehovoriac o zná-
mom typickom fakte, že nevylučovali ani laikov
z prijímania „Krvi Kristovej“. Neskór najma
niektorí radikálnější reformační teológovia a
kňazi takýto přístup už celkom nechápali a nie-
kedy ho otvorene apríkro odmietali.16
V 16. storočí katoličku religiozitu aj v našich
stoliciach otriaslo priam v samých základoch re-
formačně úsilie. Protireformácia neskór len s dost
značným vypatím sil obnovovala kult sviatosti
oltárnej a ostentativné, demonštračné svätenie
sviatku Božieho Těla u katolíkov, vynucujúc si
rešpekt k němu aj zo strany „blasfemických“
kacírov tvrdými trestmi alebo aspoň peňažnými
pokutami. Polemické výměny názorov medzi teo-
lógmi různých konfesií sa vliekli u nás takmer až
do konca 18. storočia a nachádzali svoje zaujíma-
vé reflexy aj v dobových výtvarných prejavoch.
Ak křesťanský oltář bol určený pre omšovú
liturgiu, v ktorej hlavné miesto podlá římskoka-
tolického poňatia prislúchalo mystériu transsub-
stancie, potom1 je prirodzené, že aj výtvarná vý-
zdoba oltárneho retabula sa vztahovala priamo
na tento' akt. Inštitúcia samej sviatosti oltárnej
sa vyvodzuje z textov evanjelií, a preto v kres-
ťanskom sakrálnom umění k eucharistii sa viaže
bohatá ikonografia, ktorá má viacstoročnú zloži-
tú evolúciu. Neskorogotický zvýrazněný kult Bo-
žieho těla a jehn svojrázna baroková analógia
sú vlastně iba důležitými etapami tejto evolúcie.
Nepochybujeme, že středověké vyobrazenie
Božieho těla v abstraktnoznakovej, resp. zmyslo-
vo názornejšej figuratívnej podobě bolo kedysi
u nás ovefa častějším javom, než o tom vierne
zo zvyškov zachovaného výtvarného materiálu.
Svoj názor podopierame nielen zmienkami z ka-
nonických vizitácií, kde sa často střetáváme s de-
dikáciami oltára Božiemu tělu (dnes na jeho
loading ...