Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 78
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0082
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
78

Krista zobrazuje jednu zo základných křesťan-
ských vieroučných poučiek a je v priamom teo-
logickém vzťahu k eucharistii, aj volba sv. Juraj a
ako logicky korešpondujúceho prvku s témou
Vzkriesenia na liptovskoanenských neskorogotic-
kých fragmentoch len podporuje našu hypotézu,
že ide o torzo jedného oltára.
Náš názor potvrdzujú aj výsledky štýlového
rozboru malieb, ktorý takisto nasvědčuje, že ide
o dielo jedného výtvarníka.
Je pravda, že sme tu vo velke j nevýhodě, keď-
že porovnáváme malované obrazy, sice poškode-
né, ale cudzím maliarskym zásahom nedotknuté,
s dokumentáciou, ktorú tvoria rentgenové a in-
fračervené snímky, ako aj chemicko-fyzikálny
rozbor malby. Povodně sme sa přikládali k ná-
zoru, že ide o- dvoch odlišných majstrov, dokonca
o časové diferencovaná tvorbu. K tomuto názoru
viedol nás najmä typ hlavy Tavého anjela, jeho
realistická, výrazná modelácia, akú nám prezrá-
dza rontgenový záběr. Obličaj sa tu celkom inak
interpretoval, ako na pašiových výjavoch nepře-
malovaných tabúl. No neskôr sme si uvědomili,
že právě farebná nuansovanosť, jemný valeurový
inkarnát a lazúry, ktoré můžu obličaj zmákčovať
a lyrizovať, nie sú na premalovanej tabuli vidi-
telné vo svojej původnej působivosti. Všímáme
si potom detaily, ktoré nám infračervené snímky
na tabuli s monštranciou lepšie približujú. Je
to predovšetkým tvar rúk: velká forma, precízny
konturujúci spůsob modelácie prstov, ktoré sú po-
měrně dobré viditelné u anjelov nesúcich arma
Christi. Tento detail můžeme dobré porovnat' so
zdvihnutou a zovretou rukou 1'avého katovho po-
mocníka z obrazu Bičovanie a so zopátými prsta-
mi rúk pravého strážců hrobu na obraze Zmrt-
vychvstanie. Traktovanie obrysovej čiernej linie
je všade velmi podobné, dokonca sotva možno
pochybovat’, že nejde o rovnakú výtvarnú kon-
cepciu v chápaní celku a detailu. Hodno si přitom
povšimnúť aj druhý detail, ktorý vystupuje ako
analogický na infračervených snímkách tabule
s monštranciou a na malbě Bičovanie. Máme na
mysli spůsob mriežkovania čiernou uhlíkovou
kresbou na zlatom podklade, ktorý vidíme na
humerali 1’avého anjela na tabuli s monštranciou
i na nohaviciach 1’avého katovho pomocníka na
obraze Bičovanie. Fyzikálno-chemický rozbor pre-

malovanej tabule nás ešte upozorňuje na farebne
riešenie stípov bičovania. Na obidvoch obrazoch
(Monštrancia i Bičovanie Krista) je tento objekt
vymodelovaný rovnakými hnedočervenými tin-
tami.

Na základe výisledkov nášho štúdia o doteraz
neznámých neskorogotických tabuliach z Liptov-
skej Anny, konstatujeme, že autor týchto frag'
mentcv, ktoré pokládáme za torzo bývalého oltá-
ra zasvateného kultu Božieho těla, je novou umě-
leckou oscbndisťou v dějinách středověkého vý-
tvarného umenia na Slovensku. Majstra liptov-
skoanenských tabúf biograficky nepoznáme, no
možno, že sa v budúcnosti nájdu nějaké korešpon-
dujúce archívně záznamy a podaří sa ro.zšíriť jeho
skromné zachované výtvarné dielo.
Po usilovném1 skúmaní v teréne na Slovensku,
ktoré zostalo bez pozitívneho výsledku, podařilo
isa nájsť iba v depozitáři budapeštianskeho Szép-
múvészeti muzea jednu isólovú neskorogotickú
došku Vir dolorum, kde stojaca postava Krista
podlá uměleckého stvárnenia a světonázorového

poňatia může byť takisto dielom liptovsko anen-
ského maliara. Tabula pochádza zo1 Slovenska,
no z bližšie neurčenej lokality. Ak porovnáme
figúru Vir dolorum z Budapešti a Krista z pašio-
vého liptovskoanenského cyklu, vidíme, že máme
před sebou takmer totožnú ranorenesančnú kon-
cepciu v podaní umučeného těla interpretovaného
s citom, skůr v lyrickej ako expresívno-mystickej,
reps. naturalisticko-drastickej podobě, aká je
prevažne příznačná nielen pre vrcholné, ale aj
pre neskorogotické maliarstvo u nás. Typologicky
sú podobné hlavy obidvoch znázorněných mužov:
mandlovité oči, isplývajúce jemné fúzy a brada
akcentované pozornou drobnomaïbovou štětcovou
kresbou. Přitom postava ako celok je chápaná
monumentálně, do popredia vystupuje najmä ná-
padná analógia v tvarovaní nôh a rúk. Obrysy fi'
gúry na doske Vir dolorum a na liptovskoanen-
ských pašiových tabuliach sú kontúrované suve-
rénně zvládnutou uhlíkovou čiernou linkou. Mode-
lácia objemov je rovnako mákká, valeurový in-
karnát je podobné teplého ladenia a záhyby na pe-
ristoniu v obidvoch prípadoch sú bez výraznějších,
nápadnějších gotických hranatostí.
Napriek tomu, že výtvarná „pozostaloisť“ tohto
středověkého tvorců sa zachovala iba v torze, n&
loading ...