Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 81
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0085
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
81

starších rukopisných prameňoch Liptovská Anna
Patřila medzi najstaršie liptovské osady. Údajné
Vznikla pri budovaní a zabezpečovaní liptovského
Nového hradu roku 1263.25 Jej existencia v stře-
dověku je nesporná, ale zůstává ešte vedecky ne-
ujasněnou otázka, či vznik tejto osady i Prosieku
nebol starší. Eponymný názov Svátá Anna sa
Zrejme odvodil z patrocínia miestneho kostola,
Podobné ako to bolo aj pri názvoch dalších de-
siatich obcí v Liptove alebo niektorých obcí
v Turci. Na začiatku 14. istoročia sa v písomných
dokladoch spomínajú liptovskí šlachtici z rodiny
Mese, ktorí neskór vystupujú i s predikátom zo
Svátej Anny.26 Keďže v Liptove už v středověku
Sa praktizovalo baníctvo, nie je vylúčené, že toto
Zasvátenie kostola bolo v nejakej súvislosti s na-
dej ami na úspěšné banské podnikanie. Celkom
nepochybná je existencia Liptovskej Anny i jej
irského kostola roku 1397, keď sa o nich zmienu-
Je najstaršia známa konskripcia farností ostri-
homskej arcidiecézy.27 Podlá cirkevného histori-
ka Némethyho roku 1412 bol už kostol v Liptov-
skej Anne chýrny svojou frekventovanosťou. Hoci
kult sv. Anny v rímskokatolíckej cirkvi kano-
nizoval pápež až roku 1378, nemožno z toho vobec
nsudzovať, že takéto patrocínium a názov obce
neboli možné aj před týmtoi rokom. Robustnej
a naozaj málo kritickej religiozitě středověku
Příliš nevadilo, že měno matky Máriinej, a teda
legendárnej starej matky Ježišovej, vonkoncom
sa nevyskytuje ani v kánonizovaných evanje-
kách. Staré apokryfy (Protoevanjelium Jabubovo
a Evanjelium Pseudo-Matúša) přispěli ku vzniku
a rozšíreniu úcty k sv. Anne vo východnych
cirkvách. Z Byzantskej říše preniklo toto
nctievanie v 8. storočí do Talianska a postupné
do dalších európskych krajin.28 V 15. storoci bol
kult sv. Anny aj u nás velmi populárny. Jednak
Pieto, že Mettercia sa stala okrem iných aj pa-
Tónkou baníkov, a jednak preto, že táto adorácia
kola súčasťou mariánského kultu, ktorý v nesko-
r°m středověku, v důsledku niektorých dobových
rnomentov povážlivo súperil s úctou ku Kristovi,
Prechádzajúc až vo vyslovenú mariolatriu.
Napriek tomu, že vtedajší, už gotický hlavný
°ltár z Liptovskej Anny sa vobec nezachoval,
skutočnosť, že spomínaná premalba na jednej
2 neskorogotických tabúl najděných v Prosieku

znázorňuje sv. Annu s Pannou Máriou a sv. Tro-
jicu, svědčí v prospěch hypotézy o proveniencii
týchto fragmentov z Liptovskej Anny.
Pravda, v druhej polovici 15. storočia mal svoj
vlastný kostol aj blízky Prosiek. Z roku 1462 sa
zachovala fundačná listina tohto kostola, ktorá
slubuje odpustky tým zbožným veriacim, ktorí
sa zaslúžia o stavbu, připadne údržbu kostola sv.
Margaréty.29 Sice neskoršie pramene udávajú, že
tamojší kostol je dedikovaný sv. Alžbětě vdově
(taký je aj dnešný stav), ale kanonická vizitácia
Michala Szegedyho (Zegedinius) z roku 1560
ešte konstatovala, že farský kostol v Prosieku je
zasvátený sv. Margaréte. Změna patrocínia iste
mala viaceré vážné příčiny. Jednou z pohnútok
na túto změnu mohla byť skutočnosť, že sv. Mar-
garéta sa neskór zdala, aspoň vzdělaným ikruhom,
příliš rozprávkovou bytosťou. Avšak stredovekej
společnosti a folklórnemu prostrediu takáto po-
vaha svátice nijako neprekážala. V Liptove mali
bezpochyby dosť hlboké kořene a popularitu
chtonické kulty, ktorých hrdinovia víťazili nad
pozemskými živlami reprezentovanými obyčajne
drakom. O existencii nějakého igotického oltára
v proisieckom kostele, zasváteného Božiemu tělu,
nemáme ani najmenšie stopy.
Pravda, je známe, že právě římskokatolicky
výklad sviatosti oltárnej, ako aj jej běžný úzus
prisluhovania pod jedným spósobom stal sa najma
v 16. storočí, v čase rozmachu reformácie, terčom
prudkých polemik a útokov zo1 strany představi-
telův róznych smerov protestantizmu. Keď roku
1560 Michal Szegedy, ktorý vtedy z poverenia
ostřihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha vizi-
toval fary nitrianskeho vicearchidiakonátu, zavítal
do Prosieku, našiel tam kňaza Vavrinca z Nemec-
kej Eupče, vyhraněného kacíra, pnipúšťajúceho
cpravdivosť eucharistie iba počas jej užívania.
No ani ju nemal vo svátyni a omšu celebroval pod
obojím spósobom bez súkromnej spovede. Podlá
nasrdeného vizitátora patřil prosiecky farár skór
do stajne ako za kurátora duší, preto navrhol
předvolat’ ho na výsluch před arcibiskupa.30 V ob-
dobí spomínanej kanonickej vizitácie Prosiek už
bol významným centrom luterskej reformácie
v Liptove.
Z doteraz nejasných pre nás příčin Szegedyho
vizitácia nič nespomína o Liptovskej Anne. Je

5
loading ...