Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 93
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0097
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Historickoarcheologický výskům kostola
v Liptovskej Mare

93

JOZEF HOŠŠO

Archeologický výskům kostola v Liptovskej
Maře uskutočnil SÜPSOP z Bratislavy v letných
uiesiacoch rokov 1970, 1971, 1973 a 1974. Okrem
rozličných stavebných úprav výskům obnažil zá-
klady historicky doloženej včasnogotickej staveb-
nej fázy a najstaršej fázy kostola spřed roku
1200.
Povodný kostol mal pravoúhlé presbyterium
bez triumfálneho oblúka. Základový múr presby-
teria, široký 120 cm, z lomových vápencov a tra-
vertínov kladených na hlinu ležal v mierne za-
híbenej ryhe do nerovného flyšového podložia.
V severnom i južnom základovom múre, který
porušoval starší hrob, ležal pri vnútornej straně
vápencový kameň s vyrytým krížom. Svátyňa
dlhá 4,5 m a široká 4,4 m ústila do lodě širokej
7,4 m, na izákladoch ktorej postavili mladšiu
včasnogotickú loď. Zo základov Iode sa zachovalo
čiastočne iba jej severovýchodné nárožie a vy-
chodná časť južného základu v dížke + 4 m,
ktorý od mladšieho základového muriva, spoje-
ného maltou, dělila 10 cm široká medzera. Za-
padné ukončeme Iode sa pre mladšie přestavby
a pochováváme v interiéri kostola nedalo zistiť.
Okolo kostola sa rozprestieral řadový etážový
cintorín, z kterého sa čiastočne alebo úplné za-
chovalo 51 hrobov.
K najstaršej stavbě kostola sa pravděpodobně
viažu i obnažené základy veže za hlavnou loďou,
ktorá ich překrývala. Obdížniková veža s vnutor-
nými rozmermi základov 3,4 X 4,3 m bola orien-
tovaná dlhšími stranami v osi hlavnej loide. Zá-
klady široké + 210 cm boli z lomového kameňa
kladeného1 do -riadkov na maltu a ispodné dva

riadky boli z velkých přitesaných kvádrov. Vý-
chodný základ přesahoval do interiéru Iode a
k jeho východnej straně boli přilepené zvyšky
muriva inej časti stavby. Zvonku k severnému
základu dosadali torzá oblúkov, pravděpodobně
kruhových objektov; ich vnútorný priemer bol
110 cm. Vnútri veže, 10 až 20 cm pod úrovňou
vnútorného ústupku zúženia nadzemného múru
o 40 cm, zachovala sa v juhozápadnom rohu
vrstva okruhliakov. Pravděpodobně ide o zvyšky
dlážky. Stavba veže ako fortifikujúcej časti ar-
chitektúry na najexponovanejšom mieste súvisela
pravděpodobně s opevněním celého kostola ar-
cheologicky doloženou priekopou.
Priester veže slúžil neznámému účelu i po jej
zboření. Z jej středu vymurovali schodiště, vedú-
ce k vonkajišiemu okrajů severného základu, a od
lodě kostola ho oddělili kamennou stienkou.
Druhou přístavbou (mohla vzniknúť už před
včasnogotickou přestavbou) boli základy pravo-
úhlého priestoru v rohu medzi sakristiou a loďou;
porušovali 9 hrobov řadového cintorína. Základy
+ 70 cm široké boli z lomového kameňa kladené-
ho na hlinu. Múry mali v půdoryse tvar L, dotý-
kajúceho sa kratším ramenom základov lodě, od
kterých ich dělila široká medzera. Kratšie rameno
bolo1 previazané s múrom sakristie. Na tomto
mieste bol základ zničený ostením a schodíkmi
vchodu do1 suterénu sakristie. Vnútorné rozměry
přístavby boli 3,3 X 5,2 m.
Včasnogotický kostol zachoval situovanie pó-
vodnej stavby. Sanktuárium (5,5 X 5,6 m) s víťaz-
ným oblúkom, ktorý ležal v úrovni východnej
steny staršieho presbytéria, málo 85 cm hrubý
loading ...