DOI article:
Hoššo, Jozef: Historickoarcheologický výskum kostola v Liptovskej Mare
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0098
94
Liptovská Mara ■—- kostol; základy veze za hlavnou loďou.
Fioitografia J. Hoššu
Liptovská Mara — kostol; previazanie základov pravouhlej
přístavby za západným múrom sakristie a ostenie vchodu
do jej suterénu. Fotografin J. Hoššu
obvodový múr z lomového kameňa kladeného1 do
riadkov na maltu. Východná fasáda bola hladko
omietnutá a na bielo natretá. K severovýchod-
nému rohu dosadal oporný pilier; jeho zvyšky
sa izistili i v exteriéri medzi sakristiou a svátyňou.
Bočné základy, 120 cm od východného ukončenia,
přepažili v interiér! múrom širokým 65 cm, od-
děleným výraznými cezúrami. K tomuto múru
dodatečné přistávali v střede z južnej strany
plytkú, 23 cm hrubú istienku. Múr so stienkou
pravděpodobně niesli oltárnu menzu.
Bočné múry lodě kostola využili čiastočne zá-
klady najstaršej stavby, resp. základová rýhu.
Základy lodě vo východnej časti po stranách naj-
staršieho' presbytéria tvořilo nezvyčajné blokové
až 2 m široké murivo z lomového kameňa, spoje-
ného maltou. Na severnej straně múr porušoval
hroby řadového cintorína. Základy ostávajúcej
časti obvodových múrov lodě boli mierne rozší-
řené. Dodatočne v lodi přistávali k pilierom víťaz-
ného oblúka bočné oltáře s obdížnikovými kvad-
ratickými základmi.1
Neskorogotické přestavby zváčšili stavbu
o južnú loď a južným a východným smerom zvač-
šenú polygonálnu svátyňu. Základy sanktuária
boli staticky zabezpečené šikmým rozšířením
smerom >k základovej škáre o + 60 cm. Východný
svah zvažujúceho sa terénu umožnil postavenie
krypty s valenou klenbou z plochých travertínov
a vápencov, so sekundárným zamurovaním frag-
mentov kamenných článkov i kameňov s poly-
chrómiou. Klenba sa prsiami opierala o východnú
fasádu včasnogotického sanktuária a o závěr ne-
skorogotického polygonu. Poloklenbou zaklenutý
vchod do krypty, tvoriaci koridor medzi južnými
základmi sanktuárií, bol uzatvorený stienkou.
V kryptě bolo na seba nahádzaných 20 až 30
rakiev, váčšinou rozpadnutých. Dno krypty vy-
pínala1 kyprá zem so zasypanými zvyškami
truhiel.
Po uzatvorení krypty pod menzou hlavného
oltára postavili menšiu kryptu v střede západnej
časti1 sanktuária. Prsia jej valenej klenby dělila
od přepážky vo včasnogotickom sanktuáriu asi
40 cm hrubá vrstva zeme a západný okraj prs,
cez ktorých pravú polovicu bol i vstup, siahal
po vonkajší okraj víťazného1 oblúka. Rakvy boli
v kryptě naukladané husto na seba až po korunu
klenby.
V južnej lodi, 10 cm pod pieskovcovou dlažbou
Liptovská Mara ■—- kostol; základy veze za hlavnou loďou.
Fioitografia J. Hoššu
Liptovská Mara — kostol; previazanie základov pravouhlej
přístavby za západným múrom sakristie a ostenie vchodu
do jej suterénu. Fotografin J. Hoššu
obvodový múr z lomového kameňa kladeného1 do
riadkov na maltu. Východná fasáda bola hladko
omietnutá a na bielo natretá. K severovýchod-
nému rohu dosadal oporný pilier; jeho zvyšky
sa izistili i v exteriéri medzi sakristiou a svátyňou.
Bočné základy, 120 cm od východného ukončenia,
přepažili v interiér! múrom širokým 65 cm, od-
děleným výraznými cezúrami. K tomuto múru
dodatečné přistávali v střede z južnej strany
plytkú, 23 cm hrubú istienku. Múr so stienkou
pravděpodobně niesli oltárnu menzu.
Bočné múry lodě kostola využili čiastočne zá-
klady najstaršej stavby, resp. základová rýhu.
Základy lodě vo východnej časti po stranách naj-
staršieho' presbytéria tvořilo nezvyčajné blokové
až 2 m široké murivo z lomového kameňa, spoje-
ného maltou. Na severnej straně múr porušoval
hroby řadového cintorína. Základy ostávajúcej
časti obvodových múrov lodě boli mierne rozší-
řené. Dodatočne v lodi přistávali k pilierom víťaz-
ného oblúka bočné oltáře s obdížnikovými kvad-
ratickými základmi.1
Neskorogotické přestavby zváčšili stavbu
o južnú loď a južným a východným smerom zvač-
šenú polygonálnu svátyňu. Základy sanktuária
boli staticky zabezpečené šikmým rozšířením
smerom >k základovej škáre o + 60 cm. Východný
svah zvažujúceho sa terénu umožnil postavenie
krypty s valenou klenbou z plochých travertínov
a vápencov, so sekundárným zamurovaním frag-
mentov kamenných článkov i kameňov s poly-
chrómiou. Klenba sa prsiami opierala o východnú
fasádu včasnogotického sanktuária a o závěr ne-
skorogotického polygonu. Poloklenbou zaklenutý
vchod do krypty, tvoriaci koridor medzi južnými
základmi sanktuárií, bol uzatvorený stienkou.
V kryptě bolo na seba nahádzaných 20 až 30
rakiev, váčšinou rozpadnutých. Dno krypty vy-
pínala1 kyprá zem so zasypanými zvyškami
truhiel.
Po uzatvorení krypty pod menzou hlavného
oltára postavili menšiu kryptu v střede západnej
časti1 sanktuária. Prsia jej valenej klenby dělila
od přepážky vo včasnogotickom sanktuáriu asi
40 cm hrubá vrstva zeme a západný okraj prs,
cez ktorých pravú polovicu bol i vstup, siahal
po vonkajší okraj víťazného1 oblúka. Rakvy boli
v kryptě naukladané husto na seba až po korunu
klenby.
V južnej lodi, 10 cm pod pieskovcovou dlažbou